Najzvláštnejšie je neľúbiť ťa

Rukopis básnickej zbierky Marcely Veselkovej je založený na poézii trýznivej sebavýpovede prezrádzajúcej senzitívnu osobnosť. Lyrická hrdinka pred čitateľom odkrýva hlbiny svojho vnútra a expresívnym, zavše až drsným výrazom sa spovedá zo svojich pocitov. V jej veršoch dominuje téma samoty, nenaplnenej lásky a depresie spojenej s existenciálnou úzkosťou. Z poetologického hľadiska nesie známky inšpirácie litanickým štýlom niektorých beatnikov, hoci tematicky a výrazovo pripomína skôr tzv. poéziu osobnej spovede v USA.