Apokalypsa

„Dosiahnuť uspokojenie vo všetkom vyžaduje túžbu nemať nič. Poznať všetko vyžaduje túžbu nepoznať nič. Stať sa všetkým vyžaduje túžbu nebyť ničím. Aby si sa stal tým, čím nie si, musíš ísť cestou, na ktorej nie si.“ (sv. Ján z Kríža, Výstup na horu Karmel) Keby ste sa ma spýtali na najlepšie beletristické dielo, bez zaváhania by som zaň označil túto knihu. Michael D. O`Brien v nej v istom zmysle kráča po duchovných stopách iných veľkých literátov: J. R. R. Tolkiena a G. K. Chestertona. Nakoniec, obaja ho evidentne ovplyvnili – aj preto sa autor rozhodol prelúskať najhlbšie otázky ľudskej duše formou napínavého a dobrodružného románu. Román Apokalypsa, ktorý je literárnym spracovaním eschatologického námetu zo Zjavenia sv. Jána, je priam nabitý silným duchovným posolstvom a hlbokými myšlienkami, ktoré nútia človeka zamyslieť sa a možno aj navrátiť k prameňu Pravdy. Je skutočným extraktom bohatosti a múdrosti tisícročnej židovsko-kresťanskej tradície. No predovšetkým je posolstvom absolútnej lásky a dobra. Toto posolstvo je pritom jednoduché a ľahko dešifrovateľné pre každého čitateľa, ktorý je schopný vnímať dobro a krásu. Táto jednoduchosť sa nádherne snúbi so širokým vzdelaním autora, ktorého dejinné, filozofické, teologické, literárne a vôbec umelecké narážky sú na každom kroku a náročnému čitateľovi poskytujú zároveň intelektuálny pôžitok najvyššieho stupňa. Krištáľovo čistým kameňom-jaspisom je pritom odhaľovanie krás karmelitánskej a františkánskej mystiky, ktorým je dielo presiaknuté. Samotný dej je vlastne nenáročný: Svet odhodil vieru v Boha a oddal sa viere v človeka, a tak sa rúti do katastrofy pod vedením pseudospasiteľa, ktorým je nový európsky prezident vystupujúci v polohe vládcu sveta. A, samozrejme, má víziu nového človeka: Človeka, ktorý je sám sebe spasiteľom a mierou všetkých vecí, človeka, ktorý sa odľudšťuje v absolútnom podliehaní pôžitkom a odmietaní utrpenia. Netreba ani dodávať, že tento pomýlený a utopický ideál je pre mnohých lákavý. Samotný prezident je tak sluhom lži. Hoci je najmocnejším mužom sveta, ponúka klamstvo a tmu, demagógiu namiesto pravdy a lásky. Je to milovník čírej moci, ktorý sa pri jej získavaní neštíti ničoho. A svet ho miluje. Iba pápež (nápadná je jeho podobnosť s Jánom Pavlom II.), hlava Katolíckej cirkvi, ktorá stáročia chráni pravdu, rozoznáva, že ide o Antikrista. Boj medzi dobrom a zlom, ktorý je jediným nosným problémom dejín, tak speje k záveru. Napriek tomu, že sa prezident rozhodol slúžiť diablovi, má stále moc vybrať si. Aj preto za ním posiela pápež vyslanca; je ním hlavná postava románu, otec Dávid Eliáš Schäfer. Tento kňaz bol už ako dieťa židovským učencom, no počas šoa jeho viera vychladla. Neskôr sa stáva jedným z najvýznamnejších politikov nového štátu Izrael. Jeho zatrpknuté srdce sa však mení, keď spoznáva mladú židovskú intelektuálku Ruth. Opis tohto stretnutia, jemne čerpajúci z Piesne piesní, patrí medzi skvosty svetovej literatúry. Jej láska ho vylieči zo zatrpknutosti, no radosť mladomanželov netrvá dlho. Pri samovražednom atentáte príde Ruth a jej nenarodené dieťa o život. Dávidovi sa zrúti svet, jedného dňa náhle skončí s politickou kariérou – ktorá ho mohla doviesť práve na miesto prezidenta – a odíde do karmelitánskeho kláštora, kde prijme meno Eliáš. Tu žije utiahnutým životom, až kým ho nepovolajú do Vatikánu. Svet sa zatiaľ zmenil: „Vďaka interrupciám a potratom zomierajú ročne desiatky miliónov ľudí. Toto storočie je storočím materialistickej ideológie násilia, ktoré vo svojej stope zanecháva civilizáciu zbavenú takmer úplne zmyslu pre hodnotu života. Človek je bytosť neba a zeme, ale už to nevie, už nepozná sám seba. Už nepočúva. Výsledkom je, že sa blíži kríza veľkých rozmerov.“ A navyše v samotnej Cirkvi pôsobia liberálni teológovia, ktorí dali prednosť vlastnej pýche pred pokorou, poslušnosťou a pravou vierou v Krista. Otec Eliáš sa teda vydáva na posledné ťaženie, v snahe zachrániť ľudstvo pred koncom. Čaká ho dlhá a strastiplná cesta, na ktorej sa stretáva s rôznymi podobami dobra i zla, so zarytými hriešnikmi i mystikmi. Ako sa celý tento príbeh, odkrývajúci hlbokú drámu človeka a najmä jeho dnešných dní, skončí, neprezradím. Ide predsa o viac než len o román. V Spojených štátoch sa toto dielo stalo okamžite bestsellerom, v roku 1998 vyšlo aj v češtine. Môžeme ho prijať ako čisto literárne dielo: Umelecké či dobrodružné alebo ako veľký príbeh človeka a jeho duše, v tomto zmysle nie je nepodobný Pánovi prsteňov. Môžeme ho však prijať aj ako láskavo vztýčený prst upozorňujúci postkresťanskú Európu, že sa rúti nesprávnym smerom. V každom prípade, čas, ktorý tejto knihe venujete, nebude stratený. Samotný autor sa o nej vyjadril: „Mal by som čitateľa varovať, že táto kniha je príbehom myšlienok. Dej sa neodvíja rýchlosťou televíznej mikrodrámy, neponúka povrchné, zjednodušené riešenia ani falošnú zbožnosť. Ponúka Kríž. Je však – ako dúfam – svedectvom konečného víťazstva svetla.“ Peter Frišo (Autor je zástupcom šéfredaktora donquichotte.sk) Michael D. O’Brien o románe Apokalypsa: Je to príbeh o dileme, v ktorej sa ľudia ocitnú v istom historickom okamihu, keď všetko, čo pokladáme za naše bezpečné zábradlie, začne sa rúcať: spoločenský poriadok, náboženský poriadok atď. A tak je ústredná postava, Otec Eliáš, vtiahnutá do krízy, ktorá postihne každého, keď sa jeho svet zrúti. V tom istom čase je však povolaný k heroickej odvahe, k hrdinskej misii pre univerzálnu Cirkev, a to práve v okamihu, keď sa cíti najslabší a najmenej pripravený. Je to, samozrejme, paradox zakotvený v Písme: že v našej slabosti nájdeme silu Kristovu. Je to vtedy, keď sme si najviac vedomí svojej úbohosti ako stvorení pred Bohom. V tom momente sme pripravení na plné priehrštia Jeho milosti. Bez tohto vedomia slabosti a chudoby získava nevyhnutne navrch pýcha. Je to duchovný problém, ktorý v modernom svete zasahuje do istej miery každého z nás. Toto ma pomklo k napísaniu románu Apokalypsa.