Pod heslom integrity: Slovenská otázka v politike Maďarska 1918 - 1921

Více o knize

Slovensko-maďarské vzťahy sa od 19. storočia stali významným problémom v slovenskom politickom diskurze. Po zániku rakúsko-uhorskej monarchie a vzniku Československej republiky (ČSR) sa Slovensko definovalo ako územno-právna jednotka na politickej mape Európy, čo potvrdili zmluvy z Parížskej mierovej konferencie v rokoch 1919 – 1920. Rok 1918 bol historickým medzníkom, ktorý kanonizoval Slovensko v geopolitickom zmysle ako územie medzi Tatrami a Dunajom, reprezentujúce etnický priestor Slovákov. Následne došlo k zásadným spoločenským, hospodárskym, politickým a kultúrnym zmenám, pričom sa zmenili aj pomenovania severných území Uhorska na Slovensko. Hoci tieto termíny nie sú historicky totožné so súčasným územím Slovenska a Slovensko nebolo len etnickým územím Slovákov, tieto názory sa v medzivojnovom období presadili. Fakt, že Slovensko „vzniklo“ v procese zániku historického Uhorska, zvýšil význam slovensko-maďarských vzťahov. Téma nebola nová, ale získala na celospoločenskom význame, pričom netolerantná politika voči národnostiam v období dualizmu slúžila ako argument pre rozchod s monarchiou.