Zemianstvo na Slovensku v novoveku II.: Duchovná a hmotná kultúra

Druhá časť zborníka je zameraná na duchovnú a hmotnú kultúru zemianstva. Medzi zemianstvom sa kládol veľký dôraz na vzdelanosť. Pokiaľ to majetkové pomery umožňovali, snažili sa zabezpečiť vzdelanie, ktoré umožňovalo aj kariérny postup. V mnohonárodnostnom štáte, akým bolo Uhorsko, sa vyžadovala hlavne znalosť jazykov. Nižšia šľachta bola jazykovo spätá s postredím, v ktorom sa nachádzala, preto v slovenskom prostredí bolo ovládanie a používanie slovenčiny samozrejmosťou. Základom vzdelanosti však bolo ovládanie úradného jazyka štátu, latinčiny, na najvyššej aj lokálnej úrovni. Okrem toho sa v novoveku presadzovala stále viac aj maďarčina, ktorá bola ako "jazyk vlasti" prejavom príslušnosti k zemianskemu stavu. Z hľadiska materiálnej kultúry sa zemianstvo snažilo odlíšiť od okolitého obyvateľstva. Prejavovalo sa to i v obliekaní. Zemianske kúrie a kačtiele sú samostatným stavebným typom, ktorý sa odlišuje od ostatnej zástvaby na dedinách a v mestách a dodnes sú najviditeľnejšiími pamiatkami na prítomnosť zemianstva.