Parametry
- 230 stránek
- 9 hodin čtení
Více o knize
Prvá kapitola monografie sa zaoberá Veľkou východnou krízou v rokoch 1875-1878 a súťažou veľmocí na Balkáne, pričom vyvrcholením je rusko-osmanský konflikt a Berlínsky kongres. Dôležitosť kongresu je analyzovaná z pohľadu Srbska. Kapitoly 2 až 5 sa sústreďujú na medzinárodný kontext a vnútorné faktory, ktoré viedli k vzniku moderných bulharských a čiernohorských štátov, a podrobne popisujú emancipáciu Macedóncov a Albáncov, vrátane Albánskeho národného hnutia a Macedónskej otázky. Kapitola o konflikte Osmanskej ríše a Talianska o Líbyu v rokoch 1911-1912 analyzuje vojenský stret medzi veľmocami a jeho globálne následky, ktoré prispeli k pádu Osmanskej ríše v Európe. Záverečné kapitoly sa zameriavajú na prvú a druhú balkánsku vojnu, chronologicky mapujúce kľúčové udalosti a fenomény, ako sú etnické čistky a mobilizácia, ktoré boli doteraz len okrajovo skúmané. Záver práce sa sústreďuje na zahraničnú politiku Srbska a jeho ambície vo vzťahu k Bosne a Hercegovine pred vypuknutím prvej svetovej vojny, hodnotiac ideologické a reálne aspirácie.
Nákup knihy
Národy juhovýchodnej Európy v siločiarach medzinárodnej politiky 1856-1913, Maroš Melichárek
- Jazyk
- Rok vydání
- 2020
- product-detail.submit-box.info.binding
- (měkká)
Doručení
Platební metody
Nikdo zatím neohodnotil.
- Titul
- Národy juhovýchodnej Európy v siločiarach medzinárodnej politiky 1856-1913
- Jazyk
- slovensky
- Autoři
- Maroš Melichárek
- Rok vydání
- 2020
- Vazba
- měkká
- Počet stran
- 230
- ISBN10
- 8081528423
- ISBN13
- 9788081528422
- Série
- Štítky
- Naučná literatura, Historické téma, Historie, Vojenské dějiny, 19.-20. století, Balkán, Bulharsko, Osmanská říše, Srbsko, Albánie, Bosna a Hercegovina, Černá hora, Balkánské války
- Anotace
- Prvá kapitola monografie sa zaoberá Veľkou východnou krízou v rokoch 1875-1878 a súťažou veľmocí na Balkáne, pričom vyvrcholením je rusko-osmanský konflikt a Berlínsky kongres. Dôležitosť kongresu je analyzovaná z pohľadu Srbska. Kapitoly 2 až 5 sa sústreďujú na medzinárodný kontext a vnútorné faktory, ktoré viedli k vzniku moderných bulharských a čiernohorských štátov, a podrobne popisujú emancipáciu Macedóncov a Albáncov, vrátane Albánskeho národného hnutia a Macedónskej otázky. Kapitola o konflikte Osmanskej ríše a Talianska o Líbyu v rokoch 1911-1912 analyzuje vojenský stret medzi veľmocami a jeho globálne následky, ktoré prispeli k pádu Osmanskej ríše v Európe. Záverečné kapitoly sa zameriavajú na prvú a druhú balkánsku vojnu, chronologicky mapujúce kľúčové udalosti a fenomény, ako sú etnické čistky a mobilizácia, ktoré boli doteraz len okrajovo skúmané. Záver práce sa sústreďuje na zahraničnú politiku Srbska a jeho ambície vo vzťahu k Bosne a Hercegovine pred vypuknutím prvej svetovej vojny, hodnotiac ideologické a reálne aspirácie.