Spod krošne veselo i vážne

Na hrboľatom chodníku sa ťarbavo kníše podivné monštrum. Striedavo sa nakláňa raz na jednu, raz na druhú stranu. Z času na čas sa ozve hlasné vyfúknutie, ako keď z lokomotívy uniká prebytočná para. Pohyby sa striedajú v rovnomernom tempe. Drevená krošňa – na nej množstvo krabíc a konzerv, pod ňou unavené, do leskla prepotené nohy. Horský nosič. Neoddeliteľná súčasť hôr. Patrí k nim tak, ako kamzík, či kosodrevina. Hory bez neho by boli chudobnejšie, zdali by sa neúplnými... (Z úvodu)