Parametry
- 384 stránek
- 14 hodin čtení
Více o knize
Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva. Veľká Morava mala základné atribúty stredovekého štátu, avšak úplnú monarchickú moc dobudoval zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. s pomocou cirkevnej organizácie a kristianizácie. Vývoj panovníckej moci možno sledovať na charakteristických parametroch, ako sú vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. storočia sa začal patrimoniálny uhorský štát premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa snažil zabezpečiť si podporu veľmožov rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov, avšak jeho majetok sa zmenšoval. Schopnosť lavírovania medzi rôznymi záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.
Nákup knihy
Panovnícka moc v stredoveku, Martin Štefánik
- Jazyk
- Rok vydání
- 2022
- product-detail.submit-box.info.binding
- (pevná)
Doručení
Platební metody
Tady nám chybí tvá recenze.
- Titul
- Panovnícka moc v stredoveku
- Jazyk
- slovensky
- Autoři
- Martin Štefánik
- Vydavatel
- Veda
- Rok vydání
- 2022
- Vazba
- pevná
- Počet stran
- 384
- ISBN10
- 8022419761
- ISBN13
- 9788022419765
- Série
- Hodnocení
- 5 z 5
- Anotace
- Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva. Veľká Morava mala základné atribúty stredovekého štátu, avšak úplnú monarchickú moc dobudoval zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. s pomocou cirkevnej organizácie a kristianizácie. Vývoj panovníckej moci možno sledovať na charakteristických parametroch, ako sú vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. storočia sa začal patrimoniálny uhorský štát premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa snažil zabezpečiť si podporu veľmožov rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov, avšak jeho majetok sa zmenšoval. Schopnosť lavírovania medzi rôznymi záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.