Karol Kállay. Súvislosti

Kniha sa vymyká z radu nielen atypickým formátom, ale najmä svojou filozofiou. Je to vlastne akási výzva na dialóg, ktorú Pauer formuluje slovami: „Kállayove fotografie vyvolávajú asociácie, divák si pri nich môže klásť otázky. A je len na ňom, či nájde aj odpovede. Fotograf mu nič nepodsúva, len nastoluje témy. Nie je to hra na slepú babu, ale ponuka na dialóg. O jeho úrovni rozhodujú vždy obe zúčastnené strany. Fotograf sa svojej úlohy zhostil, lebo vždy ide na doraz. Nech je téma akákoľvek. Na rade je divák jeho záberov. Ako odpovie? Naladí sa na rovnakú vlnovú dĺžku?“ Kállayove fotografie sú akési fotoromány v skratke. Vyvolávajú spomienky, ale aj inšpirujú k rozprávaniu príbehov, ktoré sa možno stali, alebo mohli stať. Najmä však nútia hľadať súvislosti. A zamýšľať sa nad krajinou i ľuďmi u nás i inde, kedysi a dnes, či životom a časom vôbec, bez ohľadu na mapu a kalendár. Opustené čižmy kdesi pri rozostavanom potrubí v zdevastovanej krajine oproti záberu na políčka a roľníkov bez techniky, námestie zaľudnené turistami a holubmi oproti osamelosti dvoch prázdnych stoličiek so zabudnutým klobúkom, či dve unavené staré ženy s nákupom - jedna roku 1962 v USA, druhá roku 1999 kdesi v Grécku.