Som dieťa šesťdesiatych rokov

Katalóg k rovnomennej výstave slovenského výtvarného umelca. Výtvarník Michal Studený oslávil sedemdesiatku vydaním monografie. Štyristo strán, zaplnených predovšetkým reprodukciami diel, ale aj textami viacerých autorov (Ján Abelovský, Iva Mojžišová, Tomáš Štrauss, Vladimír Popovič, Ľudovít Hološka) podáva pestrú informáciu očloveku, o ktorom sa doteraz popísalo neveľa. Kritika Michala Studeného ignorovala a ignoruje. Podľa teoretika Jána Abelovského sa outsiderom stal už v rokoch normalizácie. Pre jedných (neoficiálnych) bol zrejme nedostatočne „proti", pre druhých (vtedy oficiálnych) zas podozrivý extravagantným výkladom angažovaných tém. Pre všetkých málo radikálny. Michal Studený študoval na bratislavskej ŠUP-ke v sľubnom ročníku Ela Havettu, Juraja Jakubiska, Milana Sládka, Vladimíra Popoviča, Petra Bartoša. Pokračoval na VŠVU v ateliéri profesora Petra Matejku. Pre jeho tvorbu sú charakteristické témy a motívy domova, rodiny, krajiny. To zrejme úzko súvisí s jeho osobným životom – výtvarník má päť detí a považuje ich, ako sám v úvode publikácie píše, za druhý div sveta (prvým je preňho vlastné narodenie, tretím orgazmus). Do svojich obrazov vkladá rôzne predmety, najčastejšie štvorlístky. Výtvarná teoretička Iva Mojžišová v tomto „vkladaní" rozpoznáva aj jeho domáce prvenstvo: „... namiesto nájdeného objektu (objekt trouvé), známeho od surrealistov, ako prvý uplatnil vyhľadávaný predmet (objekt recherché). Zo sfetišizovaných reálnych živých aj neživých prírodnín alebo predmetov, vyrobených rukou človeka, sa časom stali symboly elementárnych vzťahov ľudskej dvojice, domova, života". Ktovie, možno vďaka monografii sa z Michala Studeného nájdeného stane Michal Studený vyhľadávaný... .denisa doričová pre .týždeň