Více o knize
Aj v súčasnosti sa v slovenskej historiografii nájdu oblasti, ktorým sa nevenuje žiadna, respektíve len minimálna pozornosť. K takým oblastiam slovenských dejín patrí aj zabratie severných Kysúc Poľskom v rokoch 1938 – 1939. Čitateľ bude mať možnosť nazrieť do zákulisia vzniku sporu, sledovať jeho priebeh a dôsledky pre slovensko-poľské vzťahy, pre postihnutý región, najmä však pre obyvateľstvo rozdelených obcí Svrčinovec, Čierne a Skalité, ktorých časti sa stali na 9 mesiacov súčasťou iného štátu. Keďže skúmaná problematika bola dosiaľ vo veľkej miere obchádzaná slovenskou aj poľskou historiografiou, práca sa opiera predovšetkým o archívne pramene slovenskej a poľskej proveniencie, kroniky, dobovú tlač a výpovede pamätníkov. Z literatúry to boli najmä spomienkové práce účastníkov sledovaných údalostí a odborné texty historikov Ladislava Deáka, Ivana Žilinčíka, Róberta Stenchláka, Milice Majerikovej, Mečislava Boráka a Marka Deszczyńského.
Nákup knihy
Rozdelené Kysuce: Zabratie severných Kysúc Poľskom v rokoch 1938 - 1939, Pavol Matula
- Jazyk
- Rok vydání
- 2012
- product-detail.submit-box.info.binding
- (měkká)
Doručení
Platební metody
Tady nám chybí tvá recenze.
- Titul
- Rozdelené Kysuce: Zabratie severných Kysúc Poľskom v rokoch 1938 - 1939
- Jazyk
- slovensky
- Autoři
- Pavol Matula
- Rok vydání
- 2012
- Vazba
- měkká
- Počet stran
- 112
- ISBN10
- 8374905344
- ISBN13
- 9788374905343
- Série
- Štítky
- Naučná literatura, Historické téma, 20. století, Polsko, Kysuce
- Hodnocení
- 5 z 5
- Anotace
- Aj v súčasnosti sa v slovenskej historiografii nájdu oblasti, ktorým sa nevenuje žiadna, respektíve len minimálna pozornosť. K takým oblastiam slovenských dejín patrí aj zabratie severných Kysúc Poľskom v rokoch 1938 – 1939. Čitateľ bude mať možnosť nazrieť do zákulisia vzniku sporu, sledovať jeho priebeh a dôsledky pre slovensko-poľské vzťahy, pre postihnutý región, najmä však pre obyvateľstvo rozdelených obcí Svrčinovec, Čierne a Skalité, ktorých časti sa stali na 9 mesiacov súčasťou iného štátu. Keďže skúmaná problematika bola dosiaľ vo veľkej miere obchádzaná slovenskou aj poľskou historiografiou, práca sa opiera predovšetkým o archívne pramene slovenskej a poľskej proveniencie, kroniky, dobovú tlač a výpovede pamätníkov. Z literatúry to boli najmä spomienkové práce účastníkov sledovaných údalostí a odborné texty historikov Ladislava Deáka, Ivana Žilinčíka, Róberta Stenchláka, Milice Majerikovej, Mečislava Boráka a Marka Deszczyńského.