Voľné ticho

Autor nám ponúka svoj pohľad na vzťah muža a ženy, na manželstvo, v ktorom vidí príťažlivosť všedného, no zároveň i boj - vnútorný boj muža, rozhodujúceho sa pre "zakotvenie" vo vzťahu. Lyrický subjekt Puchalových básní sa zmieta medzi prílivmi a odlivmi, odchodmi a návratmi, otázkami o tom, čo bolo a čo bude, aby napokon "obranný cval vymenil za poklus v kruhu" a odviedol svoju milú k oltáru "dôstojne obetovať deťom" Napriek drobným nedostatkom má Puchalova poézia svoje čaro. Nie je to žiadne postbeatnické kvílenie určené zasvätencom z bratislavských vinární. Jej adresátom je každý, kto má dobrú poéziu rád. Vychutnajte si teda, milí čitatelia, Voľné ticho. Ale nezabudnite privrieť dvere...