Ku koncepcii prirodzeného a nadprirodzeného

Více o knize

Špecifická klíma kritických nálad voči scientizmu prvých desaťročí 20. storočia vyniesla na povrch, popri iných ideových alternatívach, potenciál myslenia Tomáša Akvinského. Cielom tohto ideového projektu však nebola renesancia tomizmu v zmysle samoúčelného návratu k historickým koreňom. Proces revitalizácie Tomášovho myslenia spočíval v snahe o identifikáciu fundamentálnych princípov, resp. architektonických téz" v komplexe jeho metafyziky, ktoré, očistené od historických reliktov, poskytovali koherentnú a dostatočne flexibilnú základňu, umožňujúcu integrujúci prístup k polaritám moderného diskurzu. Precízna práca historických štúdií zviditeľnila kľúčovú filozofému nadprirodzeného, s jej funkciou chrbtovej kosti Tomášovho intelektualizmu. Bez porozumenia kontextu nadprirodzeného teda nemožno správne porozumieť ani novotomistickému projektu, podľa ktorého sa práve metafyzikou rozvíjanou z nadprirodzenej základne dá konštruktívne odpovedať na krízu moderny. To určilo smer predkladaného skúmania, ktoré je príspevkom k rekonštrukcii filozofémy nadprirodzeného v Tomášovom diele. Práca postupuje cestou filozofickej analýzy koncepcie prirodzeného a z nej získaných kritérií pre dištinkciu pojmov prirodzené a nadprirodzené vo vybraných textoch Tomáša Akvinského, ktoré kreatívnym a efektívnym spôsobom inkorporujú bohatú aristotelovskú tradíciu, rozvíjanú vo filozofickom a teologickom myslení stredoveku.