Miroslav Pekník Knihy

Kniha o Dr. Antonovi Štefánkovi je najnovším výsledkom dlhoročnej koncepčnej práce Ústavu politických vied SAV v oblasti výskumu slovenského politického myslenia 19. a 20. storočia. Ten sa primárne zameriava na komplexné zhodnotenie výrazných osobností slovenskej politiky v uvedenom období (Milan Hodža, Martin Rázus, Ferdinand Juriga, Ivan Dérer, Vavro Šrobár) tak, že v ňom autori uprednostňujú interdisciplinárny prístup spolupráce vedeckého kolektívu pred individuálnymi odbornými pohľadmi. Týmto spôsobom sa postupovalo aj pri výskume osobnosti Dr. Antona Stefánka, ktorý sa zapísal nielen do histórie slovenskej a československej politiky ako aktívny predstaviteľ hlasizmu a ideológie čechoslovakizmu, funkcionár agrárnej strany, minister školstva a národnej osvety, minister unifikácií, ale aj ako zakladateľ a významná osobnosť sociologickej vedy na Slovensku. Bol profesorom aplikovanej sociológie a zastával aj post rektora Univerzity Komenského v Bratislave. Vydanie tejto knihy svojimi vedeckými pohľadmi na vybrané témy Štefánkovho života a jeho bohatej spoločensko-politickej a vedecko-akademickej činnosti môže zaujať nielen odbornú komunitu , ale aj politikov, študentov a časť laickej verejnosti, ktorá sa zaujíma o výrazné osobnosti slovenských novodobých dejín.

The articles edited here by Miroslav Peknik evaluate the place of Hodza as a journalist, publicist, historian and political scientist in Slovakian political history.

Vzťah k Európe bol v 20. storočí kľúčovou otázkou, ktorú musel riešiť každý slovenský politik, ktorý chcel pre svoju krajinu zaistiť bezpečnosť a vhodné podmienky na existenciu a rozvoj. Alexander Dubček sa musel vyrovnávať s Európou rozdelenou na sféry vplyvu. Bol predstaviteľom radikálneho ľavicového zoskupenia, ktoré sa jednoznačne a jednostranne orientovalo východným smerom. Dubček kládol do popredia základné všeľudské hodnoty, humanizmus, úctu k človeku, toleranciu, dialóg, rozvoj umenia, kultúry a vedy. Akcentoval, že existuje zodpovednosť za svoju krajinu rovnako ako občianska, ľudská zodpovednosť za dnešný svet, planétu Zem. Prihováral sa za novú kvalitu života. Európanstvo Alexandra Dubčeka bolo založené na prekonávaní totality stalinského typu v spore s ňou, a nie až po jej rozpade, a rovnako na odmietnutí totality a sociálnej nespravodlivosti v akejkoľvek „inovovanej“ podobe.

Materiály z vedeckej konferencie, Bratislava, 15.-17. septembra 1992.

Toto dielo patrí k prvým rozsiahlejším prácam, v ktorých sa pokúsili autori z rôznych vedných disciplín - politológie, sociológie, filozofie, histórie, ale aj ďalších - nanovo zachytiť viaceré aspekty meniacej sa slovenskej spoločnosti. Sledovali nielen zmeny na politickej scéne, integračné problémy, ale aj vývoj ekonomiky, cirkevnú otázku, slovensko-české vzťahy, menšinovú problematiku a ďalšie témy súvisiace so sociálnym vývojom a budovaním demokratického systému. Vzhľadom na šírku tematického záberu predstavuje publikácia mimoriadny edičný počin.Roky po Novembri 1989 a vzniku samostatnej Slovenskej republiky predstavujú obdobie prevratných zmien takmer vo všetkých oblastiach politického, ekonomického a spoločenského života. Preto bolo opodstatnené, že Ústav politických vied SAV spolu s ďalšími inštitúciami a jednotlivcami skúmal túto problematiku a podal svedectvo o vývoji i zmenách, ktorými Slovenská republika prešla počas tohto obdobia.I. časť má 648 strán, II. časť 566 strán. Oba zväzky sa predávajú spolu.

Slovenská spoločnosť zviedla o SNP a jeho odkaz svoj vnútorný zápas. Väčšina historickej obce akceptovala takú koncepciu Povstania, ktorá sa usilovala o nápravu „prevrátených hodnôt“. Išlo o zdôraznenie významu nekomunistického občianskeho odboja a úlohy armády, pričom by nebol dezavovaný zástoj komunistov a partizánskeho hnutia. Formovanie historického vedomia spoločnosti je dlhodobý, nikdy sa nekončiaci proces, preto treba verejnosť s výsledkami bádania o SNP aj naďalej systematicky a korektne oboznamovať, aby slovenská spoločnosť aj v budúcnosti vnímala povstanie ako jeden z významných míľnikov svojej histórie.

Predkladaná monografia prednostne skúma a sleduje predvojnový i vojnový vývoj domácej slovenskej politiky na jej ceste k vzniku Česko-Slovenska, ktorý vyvrcholil 30. októbra 1918 prijatím Deklarácie slovenského národa, známej aj ako Martinská deklarácia. Táto znamenala štátoprávne oddelenie Slovenska od bývalého Uhorska a stala sa jedným zo základných dokumentov zrodu a konštituovania samostatného česko-slovenského štátu.

Kolektívna monografia jednej z výskumných línií pracovníkov Ústavu politických vied SAV „Osobnosti slovenskej politiky“. Publikácia zhodnocuje dlhoročnú politickú, publicistickú a osvetovú činnosť Vavra šrobára (1867 – 1950) – politika, lekára, pedagóga, publicistu, spisovateľa a národovca.

Roky po Novembri 1989 a vzniku samostatnej Slovenskej republiky predstavujú obdobie prevratných zmien takmer vo všetkých oblastiach politického, ekonomického a spoločenského života. Preto bolo opodstatnené, že Ústav politických vied SAV spolu s ďalšími inštitúciami a jednotlivcami skúmal túto problematiku a podal svedectvo o vývoji i zmenách, ktorými Slovenská republika prešla počas tohto obdobia.Toto dielo patrí k prvým rozsiahlejším prácam, v ktorých sa pokúsili autori z rôznych vedných disciplín - politológie, sociológie, filozofie, histórie, ale aj ďalších - nanovo zachytiť viaceré aspekty meniacej sa slovenskej spoločnosti. Sledovali nielen zmeny na politickej scéne, integračné problémy, ale aj vývoj ekonomiky, cirkevnú otázku, slovensko-české vzťahy, menšinovú problematiku a ďalšie témy súvisiace so sociálnym vývojom a budovaním demokratického systému. Vzhľadom na šírku tematického záberu predstavuje publikácia mimoriadny edičný počin.

Historici, politológovia, filozofi aj právnici sa zhodujúna tom, že je žiadúce vidieť Ivana Dérera - jeho politické názory aj právnické a publicistické dielo - ako súčasť politického a právnického myslenia, ktoré hľadalo pre Slovensko nové cesty vývoja a pomáhalo dynamicky rozvíjať slovenský život po vzniku Česko-slovenskej republiky. Polemické napätie medzi stúpencami čechoslovakizmu a slovenskej národnej samobytnosti, ako aj medzi centraslistami a autonomistami, na ktorom sa aktívne podieľal, viedlo napokon - proti jeho presvedčeniu - v budúcnosti k nastoleniu slovenskej národnej a štátnej samostatnosti.

Toto dielo patrí k prvým rozsiahlejším prácam, v ktorých sa pokúsili autori z rôznych vedných disciplín - politológie, sociológie, filozofie, histórie, ale aj ďalších - nanovo zachytiť viaceré aspekty meniacej sa slovenskej spoločnosti. Sledovali nielen zmeny na politickej scéne, integračné problémy, ale aj vývoj ekonomiky, cirkevnú otázku, slovensko-české vzťahy, menšinovú problematiku a ďalšie témy súvisiace so sociálnym vývojom a budovaním demokratického systému.Vzhľadom na šírku tematického záberu predstavuje publikácia mimoriadny edičný počin. Roky po Novembri 1989 a vzniku samostatnej Slovenskej republiky predstavujú obdobie prevratných zmien takmer vo všetkých oblastiach politického, ekonomického a spoločenského života. Preto bolo opodstatnené, že Ústav politických vied SAV spolu s ďalšími inštitúciami a jednotlivcami skúmal túto problematiku a podal svedectvo o vývoji i zmenách, ktorými Slovenská republika prešla počas tohto obdobia. I. časť má 648 strán, II. časť 566 strán. Oba zväzky sa predávajú spolu.

Predložená monografia je ďalšou zo série odborných a vedeckých prác, ktoré vznikli na pôde Ústavu politických vied SAV v súvislosti s témou Osobnosti slovenskej politiky. Autorský kolektív je zložený z popredných a rešpektovaných odborníkov slovenskej a českej vedeckej a vedecko-pedagogickej komunity, ktorí pôsobia a publikujú vo viacerých vedných odboroch, čím bola zabezpečená komparácia rozličných prístupov a interdisciplinarita interpretácie slovenského a českého politického diskurzu v skúmanej problematike. Každá generácia historikov by sa mala vysloviť ku kľúčovým otázkam národných dejín, ktoré majú byť zasadené do širšieho medzinárodného kontextu, v našom prípade aspoň do stredoeurópskeho. Príležitosťou k vydaniu ďalšej významnej publikácie Ústavu politických vied SAV v rámci projektu „Osobnosti slovenskej politiky – Dni Milana Hodžu“, bolo sté výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy 4. júna 1920. Je to výročie, ktoré by sa každý rok malo spomenúť už len preto, že podpisom Trianonskej mierovej zmluvy Slovensko v rámci Československa získalo definitívne svoju medzinárodne uznanú južnú hranicu, ktorá zavŕšila úsilie slovenskej politickej elity v spolupráci s českou politickou elitou o medzinárodne potvrdený koniec rakúsko-uhorskej monarchie.

Kniha o Dr. Pavlovi Blahovi venuje pozornosť doposiaľ dosť opomínanému slovenskému dejateľovi prelomu 19. a 20. storočia, jeho politickej a národnoosvetovej činnosti. Dr. Pavel Blaho bol lekár, ktorému prioritne nešlo o politickú kariéru, ale o duchovné a materiálne pozdvihnutie slovenského národa. Svojím myslením a konaním ukazoval, ako možno pozitívne formovať slovenskú politiku aj v zložitých uhorských podmienkach. Dôležitú úlohu zohral v slovenskom politickom živote aj po vzniku nového štátu, Československej republiky v roku 1918, najmä počas prvých rokov jeho existencie. Podieľal sa významne na budovaní nového štátu na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska, v československom parlamente a v agrárnom hnutí.

Ivan Markovič (1888 – 1944), vnuk významného štúrovca Pavla Markoviča, syn a synovec významných slovenských politikov prelomu 19. a 20. storočia, Júliusa Markoviča a Rudolfa Markoviča, patrí k osobnostiam, ktoré mali byť v spoločnom záujme a zo zlej vôle ľudákov a komunistov vymazané z dejín a zabudnuté. Práve v prípade I. Markoviča sa im to takmer dokonale podarilo. Kniha vracia I. Markoviča do dejín Slovenska, osvetľuje jeho multidimenzionálny prínos, od jeho – ešte pred prvou svetovou vojnou – postu šéfredaktora časopisu Prúdy (v dobovom kontexte slovenského a uhorského politického života, aj česko-slovenskej vzájomnosti), cez jeho úlohu popredného činiteľa československých légií za vojny, jeho úlohu postavy č. 4 v parížskom centre prvého odboja v druhej polovici roku 1918, cez jeho dilemu venovať sa diplomacii alebo domácej politike v oslobodenom Česko-Slovensku, až k jeho aktivitám ako špičkového sociálnodemokratického politika na čele ministerstiev medzivojnovej republiky (obrana, unifikácia zákonov, školstvo), či jeho aktivitám v parlamente. Kniha približuje aj jeho advokátsku profesiu, pokračujúce žurnalistické výstupy, podáva hodnotenie prínosu I. Markoviča ako politického a právneho mysliteľa. A sleduje tiež ľudácku pomstu na Markovičovi v roku 1939 a jeho tragický koniec v nacistickom koncentračnom tábore Buchenwald, ako aj posmrtnú komunistickú pomstu na jeho pozostalých a príbuzných po roku 1948.

Medzi najvýznamnejších slovenských politikov pred vznikom Česko-Slovenska patrí nesporne Matúš Dula. Dlhodobo pôsobil vo vedení Slovenskej národnej strany. Jeho činnosť mala však aj podstatne širší záber, keď sa v prospech slovenského národa angažoval i v hospodárskej a kultúrnej sfére. Ako advokát v politických procesoch zastupoval slovenských aj rumunských politikov. Matúš Dula svojím politickým myslením a konaním predstavuje viac ako polstoročie slovenskej politiky. Rozhodujúce obdobie jeho pôsobenia sa viaže k existencii Slovákov v habsburskej monarchii. Po skončení volebnej pasivity (1884 – 1901) sa výrazným spôsobom podieľal na účasti Slovenskej národnej strany v uhorských parlamentných voľbách v roku 1901. Aj jeho zásluhou dosiahla slovenská politika neskôr, v roku 1906, svoje najlepšie volebné výsledky v Uhorsku. Pod jeho vedením sa v máji 1918 konala rozhodujúca neverejná štátoprávna porada slovenských politikov v Martine, v septembri 1918 v Budapešti stretnutie o utvorení Slovenskej národnej rady a 30. októbra 1918 v Martine zhromaždenie, ktoré prijalo Deklaráciu slovenského národa. Vznik Česko-Slovenska sa stal vyvrcholením aktivít slovenskej politiky v Uhorsku a súčasne predstavuje aj vrchol politickej kariéry Matúša Dulu.

Zborník z medzinárodnej konferencie k 80. výročiu nedožitých narodenín A. Dubčeka prináša nové poznatky a pohľady zahraničných účastníkov na reformný rok 1968 a zmenu v novembri 1989 a miesto A. Dubčeka v nich.

Publikácia predstavuje ďalší vedecký výstup z dlhodobého systematického výskumu, ktorý sa realizuje na pôde Ústavu politických vied SAV. Autorskému kolektívu sa podarilo podať ucelený pohľad na vznik samostatnej slovenskej štátnosti v roku 1993. Následne niekoľkí autori, vymedzenú problematiku doplnili aj o ďalšie pohľady, napríklad v oblasti zahraničnej politiky, vzťahu médií a politiky, ako aj o širšie filozoficko-politologické úvahy. Pozornosť venovali aj výskumu zániku spoločnej česko-slovenskej štátnosti. Vedecký projekt „Cesta slovenskej politiky k samostatnému štátu (1989 – 1993)“ bol od samého začiatku koncipovaný tak, že jeho výsledky budú využívané tiež v aplikovanej podobe – pre potreby učiteľov základných a stredných škôl. Publikácia prináša mnoho zaujímavých a nových informácií a súvislostí, ktoré môžu zaujať tiež širšiu verejnosť.

Kniha Republika Česko-Slovensko je ďalšou publikáciou zo série odborných a vedeckých prác, ktoré vznikli na pôde Ústavu politických vied SAV v uplynulých rokoch. Jej autorský kolektív tvoria poprední a rešpektovaní odborníci slovenskej a českej vedeckej a vedecko-pedagogickej komunity, ktorí pôsobia a publikujú vo viacerých vedných odboroch, čím sa zabezpečila komparácia viacerých prístupov a interdisciplinarita interpretácie slovenského a českého politického diskurzu v oblasti výskumu utvárania a existencie spoločnej česko-slovenskej štátnosti. Tento štátny útvar i celá epocha jeho existencie zostáva živou a stále diskutovanou súčasťou dejín Čechov a Slovákov. Základnou líniou diela je prezentácia širokého pohľadu na vznik Česko-Slovenska a priblíženie jeho následného formovania. Publikácia svojím záberom a jeho pestrosťou prekračuje úzko historický pohľad na problémy, od pôsobenia ktorých uplynulo už vyše sto rokov, ale stále sa o nich ešte v rôznych podobách diskutuje. V aktuálnych súvislostiach sa analyzujú politické, právne, vojenské, sociálno-ekonomické, kultúrne a iné aspekty sledovaného historického obdobia. Skúmajú sa aj medzinárodnopolitické aspekty týchto procesov. Cennou súčasťou publikácie sú príspevky o regionálnych aspektoch pôsobiacich pri vzniku Česko-Slovenska.

Mnohostranne orientovaná osobnosť Ladislava Novomeského, jeho európsky rozmer, aktuálny aj dnes v období európskej integrácie, nás viedli k tomu, aby sme využili historickú príležitosť, storočnice od narodenia tohto básnika, publicistu, politického a kultúrneho činiteľa a pripomenuli si jeho významné postavenie vo vývoji našej spoločnosti minulého storočia...

Trojzborník ca. 40 štúdií na témy: Geopolitika; Slovenské národné rady; Čechoslovakizmus

Martin Rázus je v širšej verejnosti známy predovšetkým ako spisovateľ - autor kníh pre mládež Maroško a Maroško študuje. Len odborníci poznajú mimoriadny rozsah a vysokú kvalitu jeho literárneho diela. Niektorí si možno spomenú, že Rázus bol aj evanjelickým kňazom. Pre verejnosť je však takmer neznáme jeho pôsobenie v politickom živote. Preto sa organizátori cyklického podujatia Dni Milana Hodžu v rámci konferencie Osobnosti slovenskej politiky v Martine rozhodli „vrátiť“ Martina Rázusa do histórie slovenskej politiky , z ktorej bol v minulosti viac-menej vynechávaný. Rázus ako politik a predseda Slovenskej národnej strany nebol z hľadiska politických ziskov veľmi úspešný. Jeho všenárodné nadstranícke politické myslenie a chápanie politiky ako „veci cti a charakteru“, odlišné od súdobých politikov, ho však stavajú v slovenskej politike na osobitné miesto. Rázusov životný príbeh nám ukazuje, že aj v politike možno razantne a ohnivo presadzovať i obhajovať svoje názory a zachovať si pritom ľudský, etický rozmer a stať sa tak vzorom politika - džentlmena aj pre ďalšie generácie.

Monotematický zborník príspevkov venovaný Ferdinandovi Jurigovi, poprednému predstaviteľovi slovenského katolicizmu a spoluzakladateľovi Slovenskej ľudovej strany, je výsledkom činnosti tímu vedeckých pracovníkov – historikov, filozofov a politológov, ktorým sa podarilo v kontexte historických udalostí zostaviť mozaiku Jurigovho politického pôsobenie v rámci Uhorska a medzivojnového Československa. Výsledky vedeckého výskumu predstavili slovenskí a zahraniční odborníci v rámci Dní Milana Hodžu – Osobnosti slovenskej politiky 2009 v Martine na medzinárodnej vedeckej konferencii Ferdinand Juriga a ľudový smer slovenskej politiky.

Organizátori podujatia Dni Milana Hodžu 2007 si dali za úlohu znova otvoriť tému "Milan Hodža a agrárne hnutie", a na stránkach tohto zborníka priblížiť ďalšie pohľady na agrárnu problematiku.

Predkladaná knižná publikácia sa osobitne zameriava na otázku pôsobenia Milana Hodžu ako aktéra medzinárodných vzťahov.Táto oblasť jeho politického myslenia nebola nateraz stredobodom podrobnejšieho výskumu. Publikácia zaujme pracovníkov nielen z oblasti politológie a historiografie, ale aj odborníkov z iných spoločenských a humanitných vied i aktívnych politikov, ktorí pracujú v diplomacii alebo sa zaoberajú zahraničnopolitickými otázkami.

V rokoch 1914 – 1920 sa desaťtisíce Čechov a Slovákov ako legionári a dobrovoľníci so zbraňou v ruke pričinili o oslobodenie z rakúsko-uhorskej monarchie a o vznik svojho spoločného a demokratického štátu – Československej republiky. Tento štátny útvar však nebol darom z nebies, ale musel byť vybojovaný za cenu mnohých obetí a strádania príslušníkov Československých légií a československých dobrovoľníkov v bojoch po boku spojeneckých armád Dohody – Ruska, Francúzska, Talianska, Veľkej Británie a USA v rokoch prvej svetovej vojny i po jej skončení.

Súbor prác popredných slovenských historikov mapuje počiatky a vývoj slovenského parlamentarizmu. Od zvýšeného politického úsilia Slovákov v rokoch meruôsmych, ktoré prinieslo vznik prvej SNR, sleduje vývoj ďalších národných rád až po súčasnosť. Publikácia Slovenské národné rady a cesta k parlamentarizmu, ktorú pripravil kolektív autorov z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (ÚPV SAV) na čele s Miroslavom Pekníkom, je jednou z noviniek vydavateľstva SAV - VEDA. "Kniha vyšla pri príležitosti Roka prvej Slovenskej národnej rady, ktorým si Slovensko pripomenulo 160. výročie vzniku prvej SNR v roku 1848. Je to prepracované a doplnené vydanie obsahujúce štúdie zo všetkých období Slovenských národných rád, od spomínanej prvej SNR cez obdobie po roku 1918, povstaleckej a neskôr povojnovej SNR, národných rád v roku 1968, po revolúcii 1989 a najmä obdobie po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993,"

Analýza výsledkov verejnej mienky, tematicky zameranej predovšetkým na problematiku historického vedomia slovenskej spoločnosti, predstavuje istú inováciu ako špecifický výstup výskumnej práce Ústavu politických vied SAV.