Miroslav Pekník Knihy

Kniha o Dr. Antonovi Štefánkovi je najnovším výsledkom dlhoročnej koncepčnej práce Ústavu politických vied SAV v oblasti výskumu slovenského politického myslenia 19. a 20. storočia. Ten sa primárne zameriava na komplexné zhodnotenie výrazných osobností slovenskej politiky v uvedenom období (Milan Hodža, Martin Rázus, Ferdinand Juriga, Ivan Dérer, Vavro Šrobár) tak, že v ňom autori uprednostňujú interdisciplinárny prístup spolupráce vedeckého kolektívu pred individuálnymi odbornými pohľadmi. Týmto spôsobom sa postupovalo aj pri výskume osobnosti Dr. Antona Stefánka, ktorý sa zapísal nielen do histórie slovenskej a československej politiky ako aktívny predstaviteľ hlasizmu a ideológie čechoslovakizmu, funkcionár agrárnej strany, minister školstva a národnej osvety, minister unifikácií, ale aj ako zakladateľ a významná osobnosť sociologickej vedy na Slovensku. Bol profesorom aplikovanej sociológie a zastával aj post rektora Univerzity Komenského v Bratislave. Vydanie tejto knihy svojimi vedeckými pohľadmi na vybrané témy Štefánkovho života a jeho bohatej spoločensko-politickej a vedecko-akademickej činnosti môže zaujať nielen odbornú komunitu , ale aj politikov, študentov a časť laickej verejnosti, ktorá sa zaujíma o výrazné osobnosti slovenských novodobých dejín.

The articles edited here by Miroslav Peknik evaluate the place of Hodza as a journalist, publicist, historian and political scientist in Slovakian political history.

Materiály z vedeckej konferencie, Bratislava, 15.-17. septembra 1992.

Slovenská spoločnosť zviedla o SNP a jeho odkaz svoj vnútorný zápas. Väčšina historickej obce akceptovala takú koncepciu Povstania, ktorá sa usilovala o nápravu „prevrátených hodnôt“. Išlo o zdôraznenie významu nekomunistického občianskeho odboja a úlohy armády, pričom by nebol dezavovaný zástoj komunistov a partizánskeho hnutia. Formovanie historického vedomia spoločnosti je dlhodobý, nikdy sa nekončiaci proces, preto treba verejnosť s výsledkami bádania o SNP aj naďalej systematicky a korektne oboznamovať, aby slovenská spoločnosť aj v budúcnosti vnímala povstanie ako jeden z významných míľnikov svojej histórie.

Predkladaná monografia prednostne skúma a sleduje predvojnový i vojnový vývoj domácej slovenskej politiky na jej ceste k vzniku Česko-Slovenska, ktorý vyvrcholil 30. októbra 1918 prijatím Deklarácie slovenského národa, známej aj ako Martinská deklarácia. Táto znamenala štátoprávne oddelenie Slovenska od bývalého Uhorska a stala sa jedným zo základných dokumentov zrodu a konštituovania samostatného česko-slovenského štátu.

Historici, politológovia, filozofi aj právnici sa zhodujúna tom, že je žiadúce vidieť Ivana Dérera - jeho politické názory aj právnické a publicistické dielo - ako súčasť politického a právnického myslenia, ktoré hľadalo pre Slovensko nové cesty vývoja a pomáhalo dynamicky rozvíjať slovenský život po vzniku Česko-slovenskej republiky. Polemické napätie medzi stúpencami čechoslovakizmu a slovenskej národnej samobytnosti, ako aj medzi centraslistami a autonomistami, na ktorom sa aktívne podieľal, viedlo napokon - proti jeho presvedčeniu - v budúcnosti k nastoleniu slovenskej národnej a štátnej samostatnosti.

Kolektívna monografia jednej z výskumných línií pracovníkov Ústavu politických vied SAV „Osobnosti slovenskej politiky“. Publikácia zhodnocuje dlhoročnú politickú, publicistickú a osvetovú činnosť Vavra šrobára (1867 – 1950) – politika, lekára, pedagóga, publicistu, spisovateľa a národovca.

Predložená monografia je ďalšou zo série odborných a vedeckých prác, ktoré vznikli na pôde Ústavu politických vied SAV v súvislosti s témou Osobnosti slovenskej politiky. Autorský kolektív je zložený z popredných a rešpektovaných odborníkov slovenskej a českej vedeckej a vedecko-pedagogickej komunity, ktorí pôsobia a publikujú vo viacerých vedných odboroch, čím bola zabezpečená komparácia rozličných prístupov a interdisciplinarita interpretácie slovenského a českého politického diskurzu v skúmanej problematike. Každá generácia historikov by sa mala vysloviť ku kľúčovým otázkam národných dejín, ktoré majú byť zasadené do širšieho medzinárodného kontextu, v našom prípade aspoň do stredoeurópskeho. Príležitosťou k vydaniu ďalšej významnej publikácie Ústavu politických vied SAV v rámci projektu „Osobnosti slovenskej politiky – Dni Milana Hodžu“, bolo sté výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy 4. júna 1920. Je to výročie, ktoré by sa každý rok malo spomenúť už len preto, že podpisom Trianonskej mierovej zmluvy Slovensko v rámci Československa získalo definitívne svoju medzinárodne uznanú južnú hranicu, ktorá zavŕšila úsilie slovenskej politickej elity v spolupráci s českou politickou elitou o medzinárodne potvrdený koniec rakúsko-uhorskej monarchie.

Zborník referátov z konferencie v Michalovciach 14.-15.6.1994.