François de La Rochefoucauld Pořadí knih (chronologicky)

The work of La Rochefoucauld is renowned for its insightful exploration of human nature, particularly the theme of self-love as the driving force behind actions. His collection of maxims presents this central idea from diverse perspectives, making it both profound and engaging. Influential figures like Voltaire and Lord Chesterfield have praised its impact on French thought and its ability to reveal the complexities of mankind. The maxims serve as a mirror to human behavior, offering readers a deep understanding of societal motivations and personal interactions.

The classic collection of wise phrases and advisory maxims by Rochefoucauld is published here in hardcover, complete with annotations. Originally written in the aftermath of decades spent in the lively and politically charged French court, Rochefoucauld had honed his wit and wisdom through having lived among and dealt with people. Admired in France for his shrewd conduct and opinions, Rochefoucauld neither praised humanity for its achievements and virtues nor condemned it for its flaws, excess pride and sins. His famous Reflections encapsulate an attitude cultivated by experience at a time of intellectual awakening in France. Rochefoucauld's even-handed nature receives due prominence in this book: his maxims are pithy and incisive, witty and occasionally profound. Something of a progenitor to Oscar Wilde for his sharp brevity, Rochefoucauld nevertheless carefully pruned and edited his maxims during his lifetime, while a few were added by admirers posthumously.

'Nasze cnoty są najczęściej jedynie przebranymi przywarami' oto motto jakie La Rochefoucauld daje swemu zbiorkowi i istotnie wyraża ono dobrze myśl autora. Głęboki pesymizm, niewiara w naturę ludzką, wieją z tej książeczki. Egoizm, miłość własna, lęk lub pragnienie korzyści, oto składniki, kt�re znajduje ilekroć rozbierze z osłonek jakąkolwiek czynność ludzką: oto co zostaje, gdy ją rozdziać z mniej lub więcej świetnych pozor�w. Z zadziwiającą przenikliwością i sztuką, z piekielnym iście upodobaniem, ściga autor nasze pobudki aż do najtajniejszych zaułk�w duszy; zarazem, zatapiając i obracając ten sztylet w sercu ludzkim, dba o to, aby jego rękojeść była najpiękniej rzeźbiona, aby forma każdego aforyzmu była najbardziej misterna, iżby tym okrutniej występowała na jak ironia treści.

La Rochefoucaulds Leben könnte einem Roman von Balzac entnommen sein; seine Wirkung als erster Aphoristiker unserer Kultur war nachhaltig: Lichtenberg wäre ohne ihn nicht zu denken, und Goethe schrieb seine Aphorismen unter dem Titel dieser Sentenzen-Sammlung.

Maximy sú súborom aforizmov, ktoré skúmajú zložitosti ľudskej povahy a medziľudských vzťahov. La Rochefoucauld sa vo svojich maximách zaoberá témami ako je cnosť, pokrytectvo, láska a ambícia, pričom odhaľuje skryté motivácie a slabosti ľudí. V tomto diele autor zručne zachytáva paradoxné a často cynické pohľady na život, čím ponúka hlbokú reflexiu o morálke a psychológii. Kniha obsahuje aj Vyradené maximy, ktoré boli vylúčené z predchádzajúcich vydaní, a Posmrtné maximy, ktoré autor nikdy nepublikoval. Tieto dodatky poskytujú cenný pohľad na autorovu myšlienkovú evolúciu a rozširujú kontext jeho diela. La Rochefoucauldova schopnosť preniknúť do psychológie jednotlivca a jeho kritický pohľad na spoločnosť robia z Maxím nadčasové dielo, ktoré oslovuje čitateľov aj dnes.

The philosophy of La Rochefoucauld, which influenced French intellectuals as diverse as Voltaire and the Jansenists, is captured here in more than 600 penetrating and pithy aphorisms.

Výbor z pamětí, aforismů a korespondence. Kolibří vydání, kůže

Aforismy, úvahy a sentence, které vydal koncem 17. století François VI., vévoda de La Rochefoucauld, jsou stylisticky vybroušené krátké texty ukončené často překvapivou pointou. Nastavují pravdivé zrcadlo člověku, který je předváděn jako tvor vědomě klamavý nebo klamu či sebeklamu podléhající. „Naše ctnosti jsou nejčastěji jen převlečené neřesti,“ říká pesimisticky slavný a obávaný posměváček a glosátor společenských situací. Přes všechnu hořkost světa si však nad nimi udržuje nadhled, umožňující ono břitké a jasné vidění příjemných i nepříjemných skutečností. O obdobnou dokonalost se pokoušela řada jeho následovníků. Za všechny jmenujme aforismy či maximy Montesquiéovy, Vauvenarguesovy, Voltérovy nebo Franceovy.

Aforismy, úvahy a postřehy k zamyšlení a lehkému filozofování o životě....