Jozef Gregor-Tajovský

Jozef Gregor Tajovský (pseudonymy Gregor-Tajovský, Greško, Grigorievič, Izäslav, Jano z Dohnian, Jozef Slovák, Kaprál, M. Žiarsky, Podsokolovský, Prepáčte a i.) (* 18. október 1874, Tajov – † 20. máj 1940, Bratislava) bol slovenský prozaik, dramatik a básnik.

Život: Narodil sa v mnohodetnej rodine remeselníka, no detstvo strávil u starého otca. Vzdelanie získal v rodnom Tajove, neskôr v Banskej Bystrici a na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Pracoval ako učiteľ na rôznych miestach Slovenska. Vystriedal mnoho učiteľských miest, nakoľko sa väčšinou nezhodol s vrchnosťou, či už cirkevnou alebo štátnou, pre národné presvedčenie. Napokon odišiel znovu študovať, tentoraz do Prahy na obchodnú akadémiu, kde jeho štúdium finančne podporovala Českoslovanská jednota. Po štúdiu nastúpil do Vidieckej ľudovej banky, neskôr do Tatra banky, no súčasne pracoval i v Ľudových novinách. V roku 1907 sa oženil s Hanou Lilgovou, ktorá sa stala v literárnom svete známou pod menom po manželovi ako Hana Gregorová. Tajovský sa v roku 1912 stal tajomníkom Slovenskej národnej strany v Martine, no počas vojny sa stal redaktorom Národného hlásnika. V roku 1915 bol povolaný k vojsku a odvelený na ruský front, no prebehol do ruského zajatia. Po vojne sa vrátil do Martina, v roku 1925 bol penzionovaný. Vrátil sa do Bratislavy, kde žil a tvoril až do smrti. Spolu s manželkou sa stal podporovateľom chudobných začínajúcich autorov. Pochovaný je v Tajove.

Veľká časť života prozaika a dramatika Jozefa Gregora Tajovského je spojená s rodným Tajovom, s Banskou Bystricou a s obcami v jej okolí: Pohorelá, Lopej, Horná Lehota, Podlavice. Citovo priľnul najmä k Tajovu, ku ktorému sa vracal po celý život. V Banskej Bystrici navštevoval meštiansku školu. Tu sa začínal národne uvedomovať, v tomto meste videl roku 1891 prvomájovú demonštráciu banskobystrických proletárov. Do tohto mesta sa vrátil ako absolvent učiteľského ústavu v Kláštore pod Znievom, aby tu učil krátky čas, necelý rok /1893-1894/. Potom putoval ako učiteľ po spomínaných i ďalších obciach až do roku 1898, keď pre nezhody so školskou a cirkevnou maďarizačnou vrchnosťou odišiel zo školských služieb, prešiel na obchodnú akadémiu do Prahy a už sa k pedagogickej práci nevrátil. K rodnému kraju prejavoval lásku a príchylnosť po celý svoj život. Dokázal to i tým, že sa dal pochovať na tajovskom cintoríne, ako si to želala aj jeho manželka spisovateľka Hana Gregorová. Autorom náhrobného pamätníka Jozefa Gregora Tajovského je Ing. arch. Štefan Belohradský.

Prínos pre literatúru: Naša kultúra má v Jozefovi Gregorovi Tajovskom svojho významného realistického spisovateľa. Od vstupu do literárneho života nachádzal cestu k slovenskému ľudu, k jeho kultúre, s veľkou pozornosťou si všímal jeho život, odkrýval jeho mravné hodnoty, ale i otvorene písal o necnostiach a biedach, ktoré náš ľud, či z viny cudzích, či vlastných panských vrstiev, alebo z viny jednotlivcov, stíhali. A tých bied nebolo málo. Patrilo k nim opilstvo, honba za majetkom, popanšťovanie, pasivita, národná vlažnosť. Napriek tomu dával Tajovský najavo, že chudobní ľudia sú mravnejší ako bohatí, že sú „tajnými boháčmi“, vedia sa rozhodovať pre ľudské dobro. Tajovský vytvoril nezabudnuteľné postavy slovenského ľudového života: starého otca v spomienkovej próze Do konca, úbohého sluhu Maca Mlieča, statočnú Mamku Pôstkovú, obetavú matku v próze Horký chlieb, do krajnej núdze zahnaného dedinského bedára z črty Na chlieb. Súčasne Tajovský pobadal, že existuje spoločenské napätie, že z ľudu vyrastajú postavy odporujúce sociálnej nespravodlivosti. Vedel zachytiť realitu nielen pravdivo a kriticky, ale aj so zmyslom pre humorné situácie. Bol autorom úsmevných postojov, no aj autorom krátkych o vážnych mravnospoločenských konfliktoch, dramatik našich národných dejín, spisovateľ kárajúci, no vždy láskavý i v slovách varovných.

Jozef Gregor Tajovský vrúcne miloval svoj rodný kraj, Slovensko a jeho ľud, mal dobrý vzťah k bratskému českému národu, bol účastníkom boja za vznik spoločného československého štátu, ako slovenský vlastenec odmietol nacionalizmus a fašizmus. Svet, ktorý vo svojom diele predstavil, patrí minulosti. No Jozef Gregor Tajovský a jeho dielo patrí prítomnosti, lebo o ňom vyslovilo pravdu, podloženú hlbokým sociálnym cítením a láskou k človeku.

Ako prozaik patrí k vedúcim predstaviteľom druhej vlny slovenského literárneho realizmu, pričom veľký dôraz kladie na sociálne témy; ako dramatik je zakladateľom slovenskej realistickej drámy. Jeho diela sú spojené s aktuálnymi politickými a sociálnymi problémami, pričom okrem kritiky využíval často i humorné ladenie príbehov. Tie zasadzoval najmä do dedinského či malomestského prostredia, kde vynikla jeho schopnosť humorného opisu prostých ľudí a ich každodenných problémov, no tiež vyzdvihuje potrebu ich nápravy. Hojne využíva všetky aspekty ľudového jazyka. V jeho tvorbe dominuje poviedka, dráma, pomenej písal črty, fejtóny a novely. Príležitostne písal i medailóny alebo nekrológy, ale aj politické články.

Na počesť Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského, Banská Bystrica Pamätný dom J.G. Tajovského, Tajov

Dielo:

Próza: 1893 – Na mylných cestách, prozaický debut 1896 – Čarodejné drevo 1896 – Starého otca rozpomienky 1896 / 1900 – Rozprávky pre ľud 1897 – Ferko 1897 - Rozpomienka 1897 – Omrvinky 1897 – Z dediny 1898 – Jastraby 1900 – Rozprávky 1901 – Úžerník a iné články 1902 - Mládenci 1903 – Maco Mlieč 1903 – Apoliena 1904 – Nové časy 1904 – Besednice 1907 – Smutné nôty 1908 – Mamka Pôstková 1909 – Horký chlieb 1909 – Na chlieb 1909 – Mišo 1910 – Umrel Tomášik 1910 – Lacná kúpa a predsa draho padla! 1910 – Spod kosy 1911 - Tŕpky 1911 – Jano Mráz 1911 – Kosec Môcik 1912 – Slovenské obrázky 1914 – Výklad programu Slovenskej národnej strany 1918 – Malý slovenský zemepis, dielo napísané v ruskom zajatí 1919 – Prvý máj 1919 – Rozprávky z Ruska, próza s vojnovou tematikou 1920 – Na front a iné rozprávky 1920 – Rozprávky o československých légiách v Rusku

Dráma: 1896 – Anička, divadelná hra (nepublikovaná) 1898 – Sľuby, divadelná hra 1898 – Konačka, divadelná hra (nepublikovaná) 1898 – Jej budúci, divadelná hra (nepublikovaná) 1899 – Námluvy, divadelná hra (nepublikovaná) 1900 – Ženský zákon, divadelná hra 1901 – Nový život, dráma 1903 – Medveď, dráma 1906 – Matka, aktovka 1909 – Statky-zmätky, divadelná hra 1911 – V službe, divadelná hra 1911 – Hriech, dráma 1912 – Tma, aktovka (pôvodný názov Medzník, vydané v roku 1907) 1915 – Tragik z prinútenia, dráma 1915 – Jubileum, dráma 1922 – Sova Zuza, bábková hra (Slovenské pohľady) 1923 – Smrť Ďurka Langsfelda, historická divadelná hra 1930 – Jej prvý román, komédia 1934 – Blúznivci, historická divadelná hra 1934 / 1935 – Sokolská rodina, veselohra (doteraz nebola uvedená) 1938 – Hrdina, historická divadelná hra

Zobrané spisy: 1920-1923 - Zv. 1-11.' 1928-1934 - Spisy zv. 1-15. 1953-1958 - Dielo 1-6.

Výbery: 1936 - Výber z rozprávok 1951 - Do konca 1953 - Výber z diela 1953 - Žliebky 1954 - Apoliena 1954 - Stratená statočnosť a iné rozprávky 1959 - Prvé hodinky a iné rozprávky 1960 - Horký chlieb a iné poviedky 1965 - Tajný boháči 1972 - Pastierča 1973 - Statky-zmätky a iné

Publicistika: 1914 - Výklad programu Slovenskej národnej strany 1917-1918 - Vojna a mier 1918, 1919 - Malý kultúrny zemepis Slovenska 1-2. 1919 - O samospráve Slovenska 1919 - Malý kultúrny zemepis východného Slovenska