Henry Sidgwick Knihy

Finálna časť rozsiahleho traktátu britského filozofa Henryho Sidgwicka (1838-1900) venovaného systematickej analýze a komparácii princípov morálky zdravého rozumu a moderných etických teórií. Jedno z najprepracovanejších diel anglofónnej analytickej morálnej filozofie si za cieľ kladie hľadanie harmónie metód etiky využívaných v bežnom morálnom uvažovaní bez kompromisov konfliktov, neistoty či náhodnosti. Popularita diela vychádza tiež z faktu, že ide o prvý dôkladný pokus rozvinúť utilitarizmus, najznámejšiu britskú etickú teóriu, vo vzťahu s poprednými etickými teóriami egoizmu a intuicionizmu a preukázať jeho prirodzenú prítomnosť v bežných morálnych úsudkoch. Predmetom prekladu Petra Gurského je tretia a štvrtá kniha 7. edície (1907). Preklad prvých dvoch kníh vyšiel pod názvom Metódy etiky I-II (2023).

Prvý slovenský preklad magnum opus britského filozofa Henryho Sidgwicka (1838-1900) ponúkajúci systematickú analýzu a komparáciu princípov morálky zdravého rozumu a moderných etických teórií. Hoci sa pri utilitaristickej etickej tradícii často skloňujú najmä mená ako Bentham či Mill, podľa niektorých názorov je práve tento traktát najvýznamnejším a filozoficky najprepracovanejším dielom utilitarizmu. Dielo patrí medzi štandardné študijné materiály študentov filozofie a etiky a bolo tiež spolupríčinou dejinných dianí v angloamerickom svete po 19. storočí, čím môže zaujať aj širšie publikum. Predmetom prekladu je prvá a druhá kniha 7. edície (1907). Kompletné vydanie uzavrie pripravovaný preklad tretej a štvrtej knihy uvedenej edície.

Die angloamerikanische Philosophie lobt das ethische Denken Henry Sidgwicks. John Rawls sah in ihm den bedeutendsten theoretischen Gegenspieler seiner kantisch inspirierten Gerechtigkeitsphilosophie, während C. D. Broad Sidgwicks Hauptwerk als die beste Abhandlung über Moralphilosophie bezeichnete. Der vorliegende Band versammelt zentrale Aufsätze Sidgwicks und bietet Einblicke in seine Philosophie und Thesen. Er gliedert sich in drei thematische Abschnitte: Der erste Abschnitt beleuchtet seine utilitaristische Werttheorie, sein Verständnis des Glücks und die Verbindung von Wünschen und Freuden. Im zweiten Abschnitt setzt sich Sidgwick intensiv mit der deutschen Philosophie auseinander, insbesondere mit Kants Denken, und kritisiert dessen mehrdeutige Theorie des freien Willens sowie seine Version des philosophischen Idealismus. Der dritte Abschnitt enthält kritische Würdigungen der Positionen seiner utilitaristischen Vorgänger Paley, Bentham und Mill. Abgerundet wird der Band durch einen Text über die Philosophie in Cambridge, der interessante Einblicke in die Geschichte des englischen Denkens bietet. Zum ersten Mal seit über hundert Jahren eröffnet diese Sammlung den Zugang zu wichtigen Texten Sidgwicks in deutscher Sprache.