Títus Kolník

PhDr. Titus Kolník, kandidát historických vied, sa narodil 1. januára 1932 v Hrachovišti. Od roku 1954 je pracovníkom Archeologického ústavu SAV v Nitre. Študoval archeológiu a národopis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V roku 1955 obhájil titul promovaný historik, v roku 1964 titul kandidát historických vied a doktor filozofie. Od počiatku sa špecializuje na štúdium doby rímskej a sťahovania národov. V r. 1964—1965 pôsobil ako štipendista Humboldtovej nadácie na univerzite v Mníchove u významného európskeho špecialistu pre štúdium raného dejinného obdobia, u profesora J. Wernera. Od roku 1970 je korešpondujúcim členom Nemeckého archeologického inštitútu v Berlíne. V roku 1982 mu Slovenská akadémia vied udelila striebornú čestnú plaketu Ľudovíta Štúra Za zásluhy v spoločenských vedách.

Realizoval veľa významných terénnych výskumov lokalít z doby rímskej (Abrahám, Branč, Cífer-Pác, Kostolná pri Dunaji, Milanovce, Očkov, Sládkovičovo, Štúrovo). Pôsobil ako odborný konzultant pri výskumoch rímskej stanice v Stupave (1974—1976), v Rusovciach (od 1979) a v Iži (od 1978). V r. 1961-1964. 1966—1970 viedol Protohistorické a slovanské oddelenie Archeologického ústavu SAV.

Predmetom jeho bádateľského záujmu sú predovšetkým otázky pobytu Rimanov na Slovensku, problematika barbarského, a najmä germánskeho osídlenia v strednej Európe a rímsko-germánske kontakty v 1.—4. stor. n. l.

V posledných rokoch sa intenzívne zapodieva štúdiom pamiatok antického umenia na Slovensku.

V odborných domácich i zahraničných časopisoch publikoval desiatky štúdií a článkov. Je autorom knižných publikácií Skvosty antiky na Slovensku (Tatran 1979), Staroveká plastika (Tatran 1981), Roemerzeitliche Gräberfelder in der Slowakei (Veda 1980).