Jozef Baláž Knihy

Adam ve škole neseděl, abecedu nevěděl... Nádherné a jednoduché veršíky na písmenka abecedy doplněné ilustracemi Vladimíra Machaje.

Osudy kočičky v domě na břehu jezera, kde se odehrávají poslední rok války zvláštní příhody, už proto, že tu žije obětavý lékař pomáhající partyzánům.

Diskusia o návrate Ladislava Mňačku do slovenskej literatúry by bola zavádzajúca, pretože nikdy z nej neodišiel; jeho dielo len nebolo vydávané. Mnohé generácie čitateľov si predávali staré vydania jeho kníh, pričom jeho vplyv na literatúru bol stále prítomný. Mňačko do literárneho diskurzu vniesol surové životné fakty a neúnavne bránil slabých proti moci. Jeho dielo „Oneskorené reportáže“ otvorilo novú etapu slovenskej literatúry, zameranú na pravdu. Nikto pred ním neoznačil tak otvorene stav spoločnosti, v ktorej sme žili. Autorovo slovo sa stalo kľúčovým katalyzátorom pre umenie, najvýraznejšie v legendárnom týždenníku Kultúrny život, kde bol nielen autorom, ale aj šéfredaktorom. Mňačko nie je literárny estét, ale bojovník, ktorý sa hlási k svojim publicistickým koreňom. Jeho vášnivý postoj mu umožňuje preniknúť pod povrch javov a demaskovať skryté väzby. Cieľom jeho písania nie sú sofistikované psychologické analýzy, ale surové fakty o spoločnosti. Aj keď sa stretol s kritikou, čitatelia sa k jeho knihám vracali, pretože v nich nachádzali odraz vlastného života. Nové vydanie „Oneskorených reportáží“ je adresované týmto čitateľom, ako aktuálne svedectvo.

Krehká literárna reportáž zachytáva vzťah spisovateľky k významným osobnostiam slovenskej literatúry dvadsiateho storočia. Útla spomienková próza Hany Ponickej je založená na osobnej skúsenosti a pozostáva z troch hlavných prác. Začína Ábelovským domom, pokračuje dokumentárno-beletristickou knihou Janko Novák a končí autobiografickým dielom Lukavické zápisky. Spomienka na Boženu Slančíkovú-Timravu je osobným príbehom Hany Ponickej, ktorá bola ako mladé dievča fascinovaná osobnosťami Boženy Němcovej a novohradských autoriek E. M. Šoltésovej a Boženy Slančíková-Timravy. Príbeh sa odohráva v dvoch časových líniách; prvá zobrazuje martinskú gymnazistku, ktorá sa so svojím otcom vyberá za svojím literárnym idolom, sedemdesiatročnou spisovateľkou. Po rokoch sa vracia do Ábelovej v rodnom Novohrade ako mladá žena a matka po smrti Timravy, aby zhodnotila vlastné zážitky v prostredí, kde Timrava žila. Drsná krása novohradskej planiny je umocnená rázovitými Ábelovčanmi, ktorí milujú svoju "kišasonku" a ich dobrosrdečný humor. Autentické postrehy a atmosféru Timravinho života dopĺňajú rodinné fotografie a dosiaľ nezverejnená korešpondencia Hany Ponickej s Boženou Slančíkovou-Timravou.

Kniha obsahuje výber poviedok o deťoch a mladých ľuďoch autorky, predstaviteľky slovenského realizmu. Prvé 4 poviedky zachytávajú vývin Milky, bystrého dievčatka od školských rokov, kedy je skôr živá ako rozvážna, až po jej dospelosť. Ďalšie tri poviedky čerpajú námet z farského prostredia, zachytáva citové dozrievanie dievčat pred vydajom. Julinkin prvý bál bol pôvodne len črtou. (Ako sa zabávali dievčatá pred polstoročím), kde chcela autorka presne zachovať doklady, ako sa dievčatá chystali na bál. Povidka vznikla vďaka rozprávaniu Vansovej tety, ktorú počúvala ešte ako dieťa. Poviedky Ohlášky a Prsteň sú ladené humoristicky.

Obraz dramatických událostí r. 1947, února i následujících měsíců r. 1948 na Slovensku je vylíčen na osudech lidí různých společenských vrstev.

Príbehy Srnčeka Parožteka a jeho kamarátov s ilustráciami od Jozefa Baláža.

Neobyčajne zaujímavý a sugestívne napísaný životopisný román o Ľudovítovi Štúrovi a jeho veľkej, no nenaplnej láske k šľachtickej dcére Adele Ostrolúckej. Ľúbostný príbeh dvoch vzdelaných mladých ľudí s vysokými mravnými ideálmi rozpráva Adelkina spoločníčka Eva Jonášová, ktorá je zároveň svedkom a komentátorom jedného z najpohnutejších období našich moderných národných dejín. Čitateľsky úspešná kniha výborne rozvíja vedomosti z histórie aj zo slovenského jazyka a literatúry.

V lete roku 1883, obklopený krásnou hornooravskou prírodou, začal Hviezdoslav písať svoju prvú vrcholnú lyricko-epickú skladbu, Hájnikovu ženu. Básnik v nej podal príbeh lásky a tragédie hájnika a jeho ženy v kontraste dvoch svetov - sveta pánov a sveta ľudu.

Divný Janko: Marcové vetry previevajú svet, srdcia sa trasú predtuchami: buriny, plno, bude treba plieť, sekerou, rýľom, motykami. V prachárňach tlčú pušný prach, po panských domoch straší strach...

K svojmu záujmu z rokov mladosti o veršovaný prejav, ako aj k témam z ľudovej slovesnosti sa Figuli vrátila v lyricko-epickej skladbe pre deti Balada o Jurovi Jánošíkovi (1980). V duchu zachovanej tradície zdôraznila v nej najmä ideové pohnútky konania a činov tohto pudového hrdinu.

Humorné poviedky zo slovenského prostredia zozbierané a spísané na spôsob slávneho Dekameronu od Giovanniho Boccaccia.

Hra o jednom dějství se čtyřmi vizemi. Absurdní drama odehrávající se za 2. světové války v době stanného práva. Děj hry se odehrává během jedné hodiny. Hlavní hrdina, sedmadvacetiletý architekt Jiří Nečas, žije poklidným životem spolu se svou ženou u jejích rodičů. Jednoho dne honavštíví žena, která spolu s Jiřím spolupracuje v odboji a žádá Jiřího o pomoc. V tu chvíli však vstoupí do bytu domovník, který je známý svým udavačstvím. Aby nemohl domovník prozradit členku nelegální skupiny, Jiří domovníka zabije. Rázem Jiří začne zvažovat, zda má odejít, zachránit se pro odboj a tím zničit celou rodinu anebo se má obětovat a uchovat si možnost zachránit rodinu. Po dlouhém zvažování se rozhodne pro první možnost. Jiří jde za svou vizí na úkor rodiny.

Malá občianska činohra v troch medzihrách (v štyroch obrazoch).