Mamička, mamka, máš rada Stanka? Povedz mu to hneď, bude ako med. Lenočka, Lena, skočila z výšky do kopy sena. Nestalo sa nič. Iba Dunčo zahavká: Krič, Lenočka, krič. Išla Vierka za Katkou so zelenou lopatkou, vrabec do nej ďobe, a smejú sa obe...a ďalšie veselé povedačky.
Zlata Dônčová Pořadí knih (chronologicky)
Kniha sa odohráva na rozhraní 13. a 14. storočia, keď sa Uhorsko po vymretí Arpádovcov zmietalo v urputných bojoch o kráľovskú korunu. Ústrednou postavou je nemanželská dcéra Matúša Čáka Trenčianskeho. Sledujeme jej citové dospievanie na Trenčianskom hrade, kde ju pritúlila z biedy hradná pani, ako živú výčitku nespratnému, rozkošníckemu mocipánovi, jej hľadanie pevnejšej životnej podstaty, až do chvíle, kedy zakotví na Zvolenskom hrade slávneho, vzdelaného magistra rytiera Donča. Ide o dievčenský príbeh, svet dievčensky videný a žitý, no vždy len na pozadí otcovej železnej vôle a zvole, na pozadí všetkých krutostí tej doby.
Dielo nás uvádza do 9. a 10. storočia, teda do slávnej éry počiatkov nášho rodného života v podunajskej kotline. V prvých dvoch novelách (Pribina, Svätopluk) ožijú pred nami boje o jednotnú moc slovienskych a moravských kniežat, vojny s Frankmi, zápas o víťazstvo kresťanstva u nás. V tretej próze Pád sme potom svedkami porážky mladého slovienskeho šátu.
Dej knihy sa odohráva v Trnave v posledných tridsiatich rokoch 18. storočia. Autorka zachytáva úsek z čias panovania Márie Terézie a jej syna Jozefa II., známeho zavádzaním nových reforiem. Trnava je v tom čase jedným z významných stredísk kultúry a vzdelanosti na Slovensku. Do Trnavy prišiel sám Jozef II. a aby si naklonil všetkých vplyvných mešťanov, prihováral sa im v troch rečiach: po nemecky, po maďarsky a po slovensky. Po slovensky hovoriaci mešťania mali v meste dôležité postavenie. Na pozadí kultúrnohistorických udalostí a faktov sa rozvíja vlastná fabula románu. Po niekoľko desaťročí sledujeme osudy viacerých trnavských rodín, predovšetkým ich ženskej časti. Plasticky, v dobovom kolorite spoznávame spoločenský život mesta, ktorého pokojnú hladinu z času na čas rozčeria študenti. Vyparatia nejedno huncútstvo mešťanom, ktorí majú s nimi opletačky nielen pre ich výčiny, ale aj ľúbostné pletky s trnavskými dievčinami. 1. vydanie.
V románe Ondrejova kráľovná opisuje zápas Prievidze s majiteľom Bojnického zámku grófom Pálfym. Hlavnými hrdinkami sú prievidzské ženy, ktoré zastupujú v tomto boji svojich mužov, aby oklamali pána a odviedli ho na nepravú stopu. Muži konajú veľmi obozretne a zväčša tajne, aby zámok nemalpríležitosť trestať ich. Ženy vedené múdrou Ančou Kardošovou maria všetko, čo zámok podniká, aby Prievidzu pripravil o metské privilégia. Svoju smelosť podopierajú faktom, že na tróne sedí žena, populárna Mária Terézia. Dúfajú v jej spravodlivosť.
Krátke básničky o zvieratkách doplnené veselými ilustráciami. Povedala koza koze, odvezme sa v novom voze.
Autobiografické dielo Zlaty Dônčovej. Dedinské prostredie, mesto a škola, kamarátstva s dievčatami tvoria rámec tomuto pútavému rozprávaniu...
Životopisný príbeh o ´zázračnom´ ľudovom lekárovi. Staral sa o tých, ktorí niesli na svojich pleciach všetky pozemské ťarchy, a ktorých sa páni stránili. Autorka sa nám pokúsila predstaviť Madvu na jeho životnej púti tak, ako ho poznala z riadkov zažltnutých záznamov a obľúbila si ho zospomienok jeho súčasníkov, či už priateľov alebo nežičlivcov. Chcela všetkým priblížiť láskou vedeného človeka, ktorý sa pre dobro ľudstva pustil do tuhého zápasu.
Dej románu sa rozvíja v bývalej Oravskej župe. Na pozadí historicky verného obrazu o živote národne uvedomelej slovenskej spoločnosti napísala autorka pútavý román, v ktorom dominuje ľúbostný cit.
Neobyčajne zaujímavý a sugestívne napísaný životopisný román o Ľudovítovi Štúrovi a jeho veľkej, no nenaplnenej láske k šľachtickej dcére Adele Ostrolúckej. Ľúbostný príbeh dvoch vzdelaných mladých ľudí s vysokými mravnými ideálmi rozpráva Adelkina spoločníčka Eva Jonášová, ktorá je zároveň svedkom a komentátorom jedného z najpohnutejších období našich moderných národných dejín.
Historický román z éry národného obrodenia je ľúbostným príbehom zemianskej devy a štúrovského stúpenca Janka Francisciho.
