Laco Kerata Pořadí knih

Zbierka krátkych básní, krátkych poviedok a krátkych drám pobaví, poteší i prinúti k zamysleniu. Knihu ilustroval Milan Prekop. „Ako môžem žiť, keď píšem, písať neviem a niektorí mi to zožerú. Ako môžem písať, keď píšem, písať neviem a im je trápne mi povedať pravdu do očí. Ako môžem písať, keď oni tiež nevedia písať a my im to žerieme. Ako môžem písať, keď oni tiež nevedia písať a nám je trápne povedať im pravdu do očí. Ako môžem písať, keď mi to nikto nepovie. Ako môžem písať, keď mi to už povedali a ja nič. Ako môžem písať, keď sme im to už povedali a oni nič. Ako môžem písať, keď som taký osamelý.“ (str. 26) O AUTOROVI Laco Kerata (1961) je absolvent divadelnej réžie na VŠMU. V roku 1991 spolu s Blahom Uhlárom a Milošom Karáskom založili legendárne avantgardné Divadlo STOKA (v ktorom pôsobil ako spoluautor a herec asi v 15 inscenáciách). Napísal viac ako dvadsať divadelných a rozhlasových hier (pre slovenský aj český rozhlas).Vydal niekoľko románov (kniha Zlý herec bola vo finále prestížnej literárnej ceny Anasoft litera a vyšla aj po česky) a niekoľko poviedkových kníh (zbierka Na okraji mojej hory sa taktiež dostala do finálovej desiatky ceny Anasoft litera). Žije v Bratislave.

Smutnosmiešne poviedky o nezvyčajných osobných príbehoch, prerozprávané vnútornými hlasmi ľudí so zvláštnym pohľadom na svet. Na Keratovi spisovateľovi je fascinujúce to isté, čo na Keratovi človekovi priam neuveriteľné prepojenie hravého vnímania sveta a prvkov nonsensu, surreálna a dada. A to všetko spojené do funkčného celku živým záujmom o všetko okolo seba a veľmi špecifickým humorom, ktorý nemá väčšinu zdrojov v humorne nastavenej situácii, ako býva dobrým zvykom, ale v samotných slovách. Vďaka nekonečnému množstvu neologizmov, čarovných prirovnaní, oxymoronov a iných trópov vo forme aj v obsahu šikovne oscilujú na hranici medzi poéziou a prózou. Kerata nie je autor, ktorý exhibuje príbehom, šokujúcim slovníkom alebo opismi na desať normostrán. On iba natoľko zručne žongluje so slovami, až čitateľ vnímavý viac na lexiku a syntax než na príbehy vkĺzne do prúdu slov a nechá sa doniesť do bizarne zábavných jazykových svetov autora Keratu.

Smutno smiešna groteska. Jediný pravdivý príbeh o budúcnosti. V kalendároch sa píše rok 2222. Nič nie je na svojom mieste. Všetko je šedé, nielen nekonečné ulice, chodby, bludiská v budovách, ale aj predstavy v mysliach, bez žiadnych veľkých očakávaní. Hlavný hrdina Vilo je jedným z mnohých riaditeľov obrovskej firmy, v ktorej už nik netuší, aká je v nej pracovná náplň, načo má slúžiť a najmä aký má zmysel jej existencia.

Láskavé a humorné spomienky starca, ktorý prežil bohatý život v kruhu svojich blízkych a priateľov. Spomienky, predstavy a realita sa mu už v mysli zlievajú. Napriek neľahkému životu pociťuje naplnenie, spokojnosť a dobrácky pristupuje ku každému, koho stretne. Akoby nám dával nádej, že existuje harmónia vedomia, sveta a vesmíru. Len my vnímame, že za jeho chrbtom sa dejú čudné veci.

Zbierka krátkych próz a humoresiek Laca Keratu, ktorú ilustroval Marek Ormandík. Laco Kerata (1961) je absolventom divadelnej réžie na VŠMU. V roku 1991 spolu s Blahom Uhlárom a Milošom Karáskom založili Divadlo Stoka, v ktorom pôsobil do roku 2002, neskôr založil divadelné združenie Med. Napísal viac ako pätnásť divadelných a rozhlasových hier. Vydal zbierky poézie Hriešny spánok a Prišiel som, videl som, drámy Rádiové hry a Večera nad mestom, zbierku poviedok Mám sa a román Zlý herec, ktorý sa dostal do finále ceny Anasoft litera a vyšiel v českom preklade. Pracuje ako dramaturg a režisér v Slovenskom rozhlase, žije v Bratislave. „Jedno ráno vstanem skoro ráno. Druhé ráno vstanem ráno. Iné ráno vstanem neskôr ráno. Iné ráno vstanem ešte neskôr ráno. Iné ráno vstanem napoludnie. Iné ráno stanem popoludní. Iné ráno vstanem k večeru. Iné ráno vstanem večer Iné ráno vstanem na konci leta. Iné ráno vstanem na Vianoce. A tak sa to opakuje. Až jedného dňa nevstanem. Veď načo? Vonku je ulica tam, kde bola. A Viera stále žije s tým sprostým Vilom." (ukážka) „Laco Kerata uplatňuje svojský humor, ktorý by bez hyperbolizácie a vzápätí nastupujúcej irónie a satiry bol málo účinný. Skladbou a výberom slov dokáže stvárniť city a pocity človeka, jeho vzťah, niekedy rýchlo sa meniaci z vypočítavosti, iným ľuďom." (Gabriela Rakúsová)

Strhujícím jazykem zapsaný komicko tragický obraz novodobého "zbytečného člověka". Na malém prostoru, ve všedních souřadnicích je představeno drama zralého muže, který je nespokojen sám se sebou, se svou pozicí při práci druhořadého dabingového herce, se svou rozpadlou rodinou, s přáteli z profesního kruhu (záměrně nechci použít slovo branže, protože by to Keratovu knihu řadilo tam, kam nepatří, není o branži, je o lidech, o člověku). S velkým odstupem a přitom takřka důvěrně je zachyceno specifické prostředí dabingových herců, a herců obecně, s mediálními dominantami i outsidery. V okamžiku, kdy by alespoň mladá žena mohla do života stárnoucího herce přinést novou životní sílu, přichází, v parafrázi slov jisté filmové postavy povzdech: "Proč sakra musí být vždycky a všude tam, kde o něco jde, nablízku nějaká svině." To ale není zdaleka katastrofa tohoto urbánního dramatu. Ta přichází až v okamžiku nečekaného, ale nikoliv postavě nepřirozeného a nepřiměřeného vyjádření občanského postoje…

Dvojknižka a dvojcédečko Miniromány je výsledkom spojenia snáh Artfora a Slovenského rozhlasu: 35 v priemere trojminútových textíkov, 35 asi trojstranových nahrávok. Alebo naopak. Na tom koniec koncov nezáleží. Dôležité je, že na Slovensku sa píše.

Divadelná hra zakladateľa divadla STOKA, ktorá v naštudovaní Divadla A. Bagara v Nitre získala Cenu Alfréda Radoka.