Eva Krekovičová Knihy

Sborník příspěvků ze semináře Hledání cest české slovesné folkloristiky II. Brno 6.6.2002.

Sborník ze stejnojmenného semináře konaného dne 23.10.2000 v Brně.

Fenomén kolektívnej identity a identifikácie patrí v európskom priestore a špeciálne v oblasti strednej Európy k stále aktuálnym a príťažlivým témam a špeciálne v oblasti strednej Európy k stále aktuálnym a príťažlivým témam pre viaceré oblasti bádania o človeku, spoločnosti a kultúre. Zložité vzťahy, vzájomné prelínanie politických, etnických, národných, jazykových, konfesionálnych a kultúrnych hraníc a súvislostí v jednotlivých historických časových úsekoch i v prítomnosti skúmaného geografického priestoru nabádajú k opatrnosti pri jednoznačnom formulovaní širších zovšeobecnení.

Krásne a často tragické príbehy o hrdinoch, víťazstvách a utrpení našich predkov formujú každodenný život a ovplyvňujú správanie ľudí. Mýty, podobne ako mýty iných európskych národov, zjednodušujú komplexnú minulosť a vytvárajú magickú jednotu spoločenstva, ponúkajú prísľub zmyslu národnej existencie a zmierňujú kolektívny strach. Kniha skúma základné kamene slovenskej mytológie od Veľkej Moravy až po mýty komunizmu. Autori, medzi ktorými sú archeológovia, jazykovedci a historici, poukazujú na rozpor medzi mýtmi a výsledkami výskumov. Porovnávajú mýtické príbehy rôznych etník a zistia, že Slováci sú rovnako „mýtomaniakmi” ako ostatní, snívajúci o živote bez útlaku. Kapitoly sa zaoberajú obsahovou a funkčnou podobnosťou mýtov a mýtizáciou tradícií v 19. storočí, vrátane ich politického využívania. Naša minulosť nás „programuje” a zdedené schémy často preberáme. Ak sa národné mýty premenia na dogmu, stratia svoju oslobodzujúcu úlohu a stanú sa nástrojom politickej manipulácie. Obľúbené mýtické rozprávania sú súčasťou našej historickej tradície, ale je dôležité nezabúdať na „žáner”, do ktorého tieto príbehy patria.

Autorka sa pokúsila o sondu do mentálnych obrazov vybraných etník a o ich vzájomné porovnanie na základe konkrétneho materiálu. Vzhľadom na špecifický spôsob reflexie sledovaných obrazov v jednotlivých folklórnych žánroch vychádzala z ľudovej piesne. Bázu spracovania tvorilo viac ako 85 000 zápisov piesní z celého územia Slovenska, od Slovákov v Maďarsku i v Juhoslávii, s časovým záberom prevažne od prvej polovice 19. stor. až do súčasnosti. Z obsahu: 1, Etnocentrizmus a obraz iných etník v slovenskom folklóre. Historické a žánrové súvislosti 2, Rómovia a Židia na Slovensku 3, Obraz Róma v slovenskom folklóre 4, Reflexia židovstva v slovenskom folklóre 5, Tolerancia a bariéry 6, Tematika Rómov v ľudovej piesni. Materiál a komentáre