Osou románu estonského sovětského prozaika, který lze klasifikovat jako společenskou moralitu, je nejen informace o několika prvních tragických válečných týdnech, ale především o psychickém stavu takové rozporuplné společnosti, jakou tvořilo Estonsko r. 1941.
...Dnes som ťa videla, Ben. Na ceste v padajúcom snehu. Trvalo to iba chvíľočku, potom si zmizol a na ceste stáli už len moji spoločníci, s ktorými teraz putujem. Je medzi nimi aj Jan, potešuje ma. Nie, nie, nedvorí mi, tvoj priateľ mi je iba spoľahlivou oporou... Chaotické sú myšlienky Dagmar, čo sa prebíja snežnou nocou do neznáma. Čo bolo predtým a ako sa jej púť skončí?