L'ubomíra Miháliková Knihy

Máte doma školáčika - prváčika? Alebo škôlkara, ktorý chce spoznať tajomstvo abecedy skôr, než pôjde do školy?Presne pre nich je určená krásna obrázková knižka autorskej dvojice Ľubomíra Miháliková a Katarína Ilkovičová. Veselým hravým spôsobom v nej deti postupne spoznávajú samohlásky, pomocou krátkych básničiek sa učia, ako ich správne vyslovovať. Nechýba ani hra na skrývačku v riadkoch básní, v ktorých môžu deti jednotlivé samohlásky hľadať.Kniha je výbornou pomôckou aj pre vyučovanie v škole, pomocou ktorej deti omnoho ľahšie zvládnu nielen učivo ale aj domáce úlohy. Vďaka veselým, pestrofarebným obrázkom a hravej forme básní sa pre nich môže stať aj príjemným spoločníkom na večerné čítanie s mamou, oteckom, starkou, či starkým. Vaše dieťa tak môže zistiť, že kniha je plnohodnotnou náhradou počítačových hier či televízora.

Nová kniha Ľubomíry Mihálikovej je určená na kolektívne čítanie pre deti predškolského veku a raného školského veku, kedy už texty môžu čítať deti samostatne. Čítanie príbehov o mačičkách môže byť aj rodinný zážitok, keď rodičia trávia s deťmi príjemné chvíle. Knižka ponúka príbeh troch mačičiek a kocúrika. Mačičky z kocúrikom bývajú u babky Renky a dedka Jozefa. Občas prichádzajú na návštevu vnúčatá a všetci spolu prežívajú rôzne dobrodružstvá. Mačičky majú svoje chodníčky a križovatky, presne také, aké majú ľudia.

Autorka Ľubomíra Miháliková v knižke Prózy z modranskej vázy ponúka čitateľovi svoje spomienky, zážitky a svojské postrehy z modranského prostredia. Modra ju od detstva fascinovala nielen prírodným zázemím, vinohradmi, okolím, ale i l'uďmi, ktorí sa stali súčasťou jej pozorovania a vnímania. Zážitky z raného detstva, príbeh jej najbližších, organ, ktorý sa stal dôvodom, prečo sa jej otec usídlil v modranskom prostredí. Nie pre dobrý zárobok, ale možnosť hrat' na organe Rieger, ktorý je dodnes umiestnený v slovenskom evanjelickom kostole. Autorka sa dotýka aj vážnych dobových obmedzení, keď v 50. a 60. rokoch minulého storočia učitelia mali zákaz organovať a slobodne pôsobiť. Pripomína citlivé uzatvorenie modranského sirotinca, uzavretie kláštora Claudiana, načrtáva obraz ťaživej doby, vnímané očami dietata. Autorka spája minulost' so súčasnosťou, aspoň v „chuťovej esencii" spája starú Modru, Dolnú Modru, kde nájdeme ťažisko osobných spomienok s novou podobou mestečka. Rozprávacie a poetické vyjadrovanie ju vedie nezabúdať na blízkych, na prostredie, ktoré nás formuje, v prenesenom zmysle pamätať „na kvety v modranskej váze", nachádzať radost', povzbudenie, že spolu vytvárame nielen vztahy, ale aj budúcnosť.