Miloš Deset Knihy

Vedecká monografia sa zaoberá témou Európskej prokuratúry, ktorej zriadenie predstavuje podľa autorov bezprecedentný a snáď aj najdôležitejší krok v harmonizácii európskeho trestného práva. Nejde totiž iba o ďalšiu formu spolupráce v trestných veciach, ale o vytvorenie nového orgánu činného v trestnom konaní so všetkými štandardnými právomocami, akými disponujú prokuratúry, resp. štátne zastupiteľstvá v členských štátoch Európskej únie, najmä právomocou vyšetrovať trestné činy, stíhať ich páchateľov, podať obžalobu na súd a v konaní pred súdom zastupovať obžalobu. Monografia na základe dostupnej odbornej literatúry (domácej i zahraničnej) skúma právnu úpravu, ktorou sa zriaďuje Európska prokuratúra, podrobne sa zaoberá jej miestom v systéme orgánov verejnej moci, vertikálnou štruktúrou a vzťahmi (procesnými, organizačnými i zodpovednostnými) medzi jednotlivými zložkami Európskej prokuratúry, jej spoluprácou s vnútroštátnymi orgánmi pri objasňovaní trestných činov a napokon aj vzťahmi Európskej prokuratúry s niektorými ďalšími orgánmi Európskej únie. Na základe tohto skúmania monografia identifikuje možné problémy príslušnej právnej úpravy (nariadenia) i problémy, ktoré možno očakávať pri realizácii budúcej činnosti Európskej prokuratúry, a na základe identifikácie týchto problémov aj formuluje relevantné závery a návrhy, ktoré by mohli prispieť k predchádzaniu ich vzniku, resp. riešení.

Publikácia obsahuje 55 súdnych rozhodnutí usporiadaných podľa tematických okruhov týkajúcich sa svedka a jeho výsluchu v trestnom konaní. Zameriava sa na povinnosť mlčanlivosti, právo svedka odoprieť výpoveď, zákazy a zákonnosť výsluchu, ako aj na ústavno-právne štandardy. Tieto otázky súvisia s právom obvineného na spravodlivé súdne konanie, prítomnosťou advokáta pri výsluchu, rozporom vo výpovediach a čítaním predchádzajúcich výpovedí. Publikácia sa dotýka aj krivej výpovede a špecifických prípadov, ako sú výsluchy svedkov mladších ako 18 rokov, utajených svedkov či agentov. Výsluch svedka je jedným z najčastejších dôkazných prostriedkov v trestných veciach, pričom svedok poskytuje informácie dôležité pre dokazovanie. Jeho výpoveď významne prispieva k objasneniu trestného činu a identifikácii páchateľa, čo môže viesť k spravodlivému trestu. Tento výber judikatúry obsahuje rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR a niektorých krajských súdov.

Predkladaný výber 82 súdnych rozhodnutí sa zameriava na hmotnoprávne a trestno-procesné otázky znaleckého dokazovania. Z hmotnoprávneho hľadiska sa toto dokazovanie sústreďuje na podmienky trestnej zodpovednosti a zisťovanie skutkových okolností, ktoré tvoria objektívnu stránku trestného činu. Trestno-procesné aspekty sa zaoberajú zákonnosťou znaleckého dokazovania, vrátane priberania znalcov, ich výsluchov a hodnotenia znaleckých posudkov v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Znalecké dokazovanie je kľúčovou súčasťou dokazovania v trestnom konaní, pričom sa neobmedzuje len na výsluchy a čítanie posudkov, ale zahŕňa aj širšie hmotnoprávne a procesné súvislosti. Mnohé otázky, ktoré sú predmetom znaleckého dokazovania, sú zložitými odbornými témami, ktoré si vyžadujú odbornú analýzu. Z hľadiska trestného práva je nevyhnutné skúmať zákonnosť a ďalšie procesné aspekty, ktoré ovplyvňujú spôsob, akým sú dôkazy hodnotené. Tento výber súdnych rozhodnutí je určený právnikom, ktorý sa zaoberá trestným právom a pomôže mu orientovať sa v dôkazných súvislostiach, ak sa na dokazovaní podieľajú znalecké ústavy a experti.

Predkladaný výber 63 súdnych rozhodnutí sa zameriava na rôzne aspekty väzby a je prehľadne rozdelený na niekoľko častí. Obsahuje ústavnú a trestno-procesnú charakteristiku väzby, materiálne a formálne podmienky, vrátane dôvodov, lehôt a trvania väzby, rozhodovania o väzbe, prostriedkov nahradenia, opätovnej väzby a väzby v právnom styku s cudzinou a v európskom trestnom práve. Väzba predstavuje najzávažnejší a najinvazívnejší prostriedok zaistenia osôb na účely trestného konania, najmä vo vzťahu k obvinenému a jeho základným právam, predovšetkým osobnej slobode. Je označovaná ako ultima ratio, čo znamená, že obvinení by mali byť vzatí do väzby len vtedy, ak neexistuje iná možnosť, ako dosiahnuť účel trestného konania. Hoci väzba zasahuje do osobnej slobody, nemá sankčnú povahu a rozhodovanie o nej sa nezameriava na otázku viny, ale na materiálne a formálne podmienky. Dôvody väzby môžu zahŕňať zabránenie úteku, marenie objasňovania skutočností alebo pokračovanie v trestnej činnosti. Tento výber súdnych rozhodnutí pomôže čitateľovi získať lepší prehľad a orientáciu v judikatúre slovenských súdov a vo výklade otázok týkajúcich sa väzby.