Ivan Bohuš Knihy

Autor Ivan Bohuš opisuje v publikácii Tatranské štíty a ľudia 50 tatranských vrcholov a mnohé zaujímavé ľudské osudy s nimi spojené. Do Tatier prichádzali ľudia oveľa skôr, než vznikli tatranské osady. Spočiatku to boli lovci, bylinkári, baníci, prírodovedci, horskí vodcovia, turisti, horolezci, či nakoniec stavitelia lanovej dráhy. Menný register obsahuje takmer 500 mien, v nejednom prípade aj významných osobností. Úvodné kapitoly sú venované okrem iného aj vývoju turistických a horolezeckých organizácií, sprievodcovským publikáciám, stupniciam lezeckej obťažnosti a záverečná kapitola podáva obraz o histórii prechodu Koruny Slovenska - hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Texty sú doplnené množstvom historických aj nových fotografií.

Táto knižka vznikla z úcty k povolaniu horských vodcov, ktorí sú pre svojich klientov "mostom cez priepasti, bezpečnou oporou na ostrých hrebeňoch a spoľahlivým pomocníkom pri strmých a ťažkých výstupoch". Autor poskladal z drobných čriepkov ľudských osudov časť dejín klasickej epochy horského vodcovstva vo Vysokých Tatrách. Pútavo písané príbehy "vtiahnu" čitateľa do čias, keď prenikali do Vysokých Tatier prví návštevníci, hľadajúci predovšetkým ich prírodné bohatstvá.Už oni museli často využívať služby "miestnych znalcov", ktorí im poodhalili tajomstvá neznámych hôr, podobne, ako neskorší horskí vodcovia, sprevádzajúci vedcov, turistov a horolezcov. Autor priblíži čitateľovi okrem iného aj vznik a činnosť prvých vodcovských organizácií, dôvody vzostupu a poklesu záujmu o vodcovské služby. Aj keď horské vodcovstvo píše aj v súčasnosti svoje moderné dejiny, zámerom autora bolo opísať klasickú éru vodcovstva, ktorá sa v Tatrách skončila krátko po druhej svetovej vojne.

V roku 2007 sme začali s druhým inovovaným vydaním niektorých najžiadanejších titulov a ako prvé vyšli Vysoké Tatry (č. 4). Vysoké Tatry predstavujú v Európe ojedinelú koncentráciu prírodných krás, za čo si právom zaslúžia pomenovanie „miniatúrne Alpy“. Na ploche 341 km2 (rozloha slovenskej časti je 260 km2) sa sústreďuje takmer všetko, čo ponúka rozľahlý alpský masív, azda okrem ľadovcov a kozorožcov. Obsah tohto titulu tvoria predovšetkým najkrajšie pešie turistické trasy (20 túr) vo Vysokých Tatrách. Okrem opisov základných trás v nich možno nájsť aj nové výrezy panoramatických máp s priebehom jednotlivých trás. Samozrejme nechýba ich výškový profil, charakteristika náročnosti a časový rozvrh. Súčasťou sprievodcu sú aj všeobecné informácie, základná charakteristika prírodných pomerov Vysokých Tatier a opis východísk na túry. Nechýbajú ani register najvýznamnejších turistických bodov a praktické informácie.

Vysoké Tatry vďaka členitému terénu na malej ploche ponúkajú množstvo atraktívnych výstupových možnosí. Na svoje si prídu horolezci, vyhľadávajúci čo najobtiažnejšie trasy, ako aj vysokohorskí turisti, ktorým ide predovšetkým o spoznávanie krajiny, a ktorí radi vyhľadávajú miesta s veľkolepými výhľadmi. Tekéto možnosti ponúkajú desiatky tatranských štítov. Zámerom autora bolo poskytnúť informatívny prehľad o histórii a geografickej polohe tatranských štítov a sediel, na ktoré vedú značkované turistické chodníky. Slovenský a anglický text.

Publikace přínašející krásné fotografie tatranských štítů doplněná informacemi o historii i současnosti Vysokých Tater.

Príbehy zemepisných názvov ponúkajú nový pohľad na známe i odľahlé miesta Vysokých Tatier. Názvy sa pôvodne odvodzovali od vlastníckych vzťahov, neskôr ich ovplyvnili lovci, bylinkári, pastieri a ďalší. V 17. a 18. storočí vznikli ľudové názvy, ktoré nielenže odrážali kultúru a činnosti ľudí, ale aj prilákali prvých vedcov, ktorí ich prepisovali do spisovných foriem a prekladali do latinčiny. Títo vedci, spolu s zahraničnými bádateľmi, modifikovali názvy, čo ovplyvnilo slovenské názvoslovie. Vytvárali ho aj spišskí Nemci, goralské etnikum a Poliaci, pričom za monarchie sa objavili aj maďarské názvy. Názvoslovie sa vyvíja aj dnes, najmä kvôli potrebám horolezcov, ktorí potrebujú pomenovať terénne útvary. Tento text ponúka podnety na zamyslenie historikom, lingvistom, geografom, ale aj turistom a milovníkom Tatier. Publikácia sa snaží opísať Vysoké Tatry netradičným spôsobom, prostredníctvom zložitých príbehov vývoja ich slovenských zemepisných názvov, a je určená predovšetkým pre posledne menovaných.

Autor publikácie priblíži čitateľovi udalosti, ktoré motivovali ľudí spočiatku k "stavbe" záveterných stienok z kamenia okolo ohnísk, prístreškov z čečín, neskôr kolíb a pevných zrubov, ktoré v nejednom prípade dali základ novovznikajúcim osadám. Zámerom opisu dejín tatranských osád nie je ich kompletné zhrnutie, ale snaha priblížiť čitateľom atmosféru, ktorá tu v tom-ktorom období panovala.

Publikácia podáva obraz o dôvodoch vzniku, výstavbe a osudoch tatranských chát. V úvodných kapitolách autor opisuje spôsoby núdzového nocľahu prvých návštevníkov Tatier a venuje sa loveckým chatám, ktoré sa neskôr stali základom niektorých z tatranských osád. Hlavnú časť publikácie venuje vysokohorským chatám, vrátane tých, ktoré z rôznych dôvodov zanikli. V záverečných kapitolách nezabúda ani na nerealizované projekty a na "schroniska", vybudované v poľskej časti Vysokých Tatier. V knihe je opísaných približne 60 objektov.

Niektoré dopravné prostriedky kedysi vyvolávali strach a predsudky. Kým sa stali bežnou súčasťou každodenného života, prekonali množstvo zmien. Zmenil sa aj pohľad ľudí na ne. Priniesli pokrok a na druhej strane problémy. História dopravy je veľmi zaujímavá. Najmä v horách, kde sú nutné aj neobvyklé riešenia.

Dielo venované významnému spišskému vedcovi a bádateľovi Tatier Jurajovi Buchholtzovi.

Osudy tatranských osád od najstarších čias, cez rok 1793, keď vznikla pod Slavkovským štítom jednoduchá zrubová chatka, až po súčasnosť.

Publikácia je venovaná zakladateľovi Nového Smokovca, klimatoterapie vo Vysokých Tatrách, organizátorovi horskej vodcovskej a záchrannej služby, priekopníkovi lyžiarstva a jeho synovi, pokračovateľovi v načatom diele, ktorého neprávom vyhnali z Vysokých Tatier. Autor Ivan Bohuš, regionálny historik a publicista, je známy svojou prácou v oblasti histórie Vysokých Tatier a jeho publikácie získali uznanie. Knižka tematicky dopĺňa edíciu o osobnostiach Tatier, ktorá bola ocenená Cenou Alexiusa Austa. Publikácia je bohato ilustrovaná a niektoré pramene pochádzajú zo zbierok knižnice Výskumnej stanice TANAP-u. V úvodnej časti autor opisuje pôvod rodu Szontaghovcov, ktorí prišli na územie Slovenska s vlnou Saských kolonistov. Zameriava sa na obdobie po roku 1873, keď Dr. Szontagh st. prijal miesto kúpeľného lekára v Starom Smokovci a zakladal Nový Smokovec. Vykonával klimatické pozorovania a presviedčal verejnosť o vhodnosti Tatier na zimný pobyt. Záujem o vysokohorskú turistiku a organizačná činnosť v Uhorskom karpatskom spolku boli pre neho dôležité. Prosperujúcu osadu zdedil jeho syn Mikuláš, ktorý sa taktiež snažil o jej rozvoj, no po znárodnení musel odísť. Autor sa osobne poznal s Mikulášom Szontaghom ml. a objavil prepojenia medzi svojím starým otcom a Dr. Szontaghom st. Kniha obsahuje aj kapitolu o dnešných Kúpeľoch Nový Smokovec a etických aspektoch odkazu Szontaghovcov. Publikácia približuje dve významné osobnosti, ktoré

Dr. Edmund Téry (1856 – 1917) sa vypracoval z lekára baníckej chudoby v Banskej Štiavnici až na ministerského radcu pre zdravotníctvo v Budapešti. Autor publikácie sa zameral na Téryho ako na turistu, horolezca a mimoriadne aktívneho funkcionára turistických spolkov (Uhorského karpatského a Maďarského turistického spolku). Edmund Téry sa zapísal do dejín „dobývania“ tatranských štítov najmä prvovýstupmi na Prostredný hrot a na Pyšný štít. Jeho zásluhou nevznikla len Téryho chata, postavená pod týmito končiarmi, ale aj dve chaty v Pilišských vrchoch. V Štiavnických vrchoch členovia Sitnianskeho oddielu Uhorského karpatského, neskôr Maďarského turistického spolku pod Téryho vedením vyznačkovali okolo 100 km turistických trás. Téry sa zaslúžil o obnovu filagórie – dnešnej vyhliadkovej veže na Sitne. Menej známa je jeho iniciatíva o vybudovanie meteorologického observatória na niektorom z tatranských štítov. Knižka tematicky nadväzuje na publikácie Štefan Zamkovský a Vysoké Tatry (2011) a J. G. Rainer a Vysoké Tatry (2012), ktoré tiež vyšli vo Vydavateľstve I&B. Publikácia je bohato ilustrovaná.

Z obsahu: - Curriculum vitae - Nájomca (Starého) Smokovca - Svedectvá pamätnej knihy - Rainer v tvorbe ľudového veršotepca - Utajovaná kráľostká návšteva - Milovník prírody a propagátor turistiky - Rainerova chata - Čo nasledovalo - Pocta Rainerovi - Pramene a literatúra Obrazový materiál.

Štefan Zamkovský prišiel do Tatier roku 1926 ako devätnásťročný mladík, prakticky s prázdnymi rukami. Začínal ako nosič na Zbojníckej a na Téryho chate. Neskôr sa vypracoval na chatára a v rokoch 1942-43 postavil vlastnú turistickú chatu v ústí Malej Studenej doliny. Počas SNP v nej ukrýval ľudí prenasledovaných gestapom. V medzivojnovom období Zamkovský patril medzi najlepších slovenských horolezcov. Svoje skúsenosti využil aj ako záchranár a horský vodca. Po druhej svetovej vojne sa stal „triednym nepriateľom“, chatu mu znárodnili a v roku 1952 musel s rodinou opustiť územie Vysokých Tatier. Usadil sa pri Počúvadlianskom jazere neďaleko Banskej Štiavnice, kde roku 1961 predčasne umiera.

Publikácia charakterizuje 46 tatranských štítov, vysvetľuje pôvod a význam ich názvov, podáva svedectvo o ich priekopníckom poznávaní, turistickom a horolezeckom "podmaňovaní". Pôvodné texty monografických Rozprávaní o tatranských štítoch, ktoré Ivan Bohuš st. s fotografiami Boženy Mrhovej publikoval v časopise Krásy Slovenska 1979-1982 tematicky vyexcerpoval, čiastočne upravil, novšími údajmi doplnil a fotograficky ilustroval Ivan Bohuš ml.

Lexikón približuje na 128 stranách osudy 262 osobností, podľa ktorých boli pomenované štíty, sedlá, doliny, plesá a ďalšie geografické objekty Vysokých a Belianskych Tatier. Nechýbajú v ňom ani tí, ktorých mená nesú chaty, cesty, pamätné miesta… Mená pytliakov, legendárnych horských vodcov, horolezcov, vedcov, šľachticov či politikov si našli dočasné alebo trvalé miesto v tatranskom názvosloví. Niektoré z takýchto názvov už upadli do zabudnutia, iné sú aktuálne dodnes. Proces tvorby názvoslovia nie je uzavretý. Niekoľko názvov tatranských toponým podľa osobností vzniklo, resp. boli prednesené návrhy na ich vznik len nedávno – v tomto miléniu. Lexikón, aj keď si nenárokuje na úplnosť, podáva obraz o životoch a osudoch ľudí, ktorých mená sa na základe rôznych zásluh stali predlohami pre vytvorenie zemepisných názvov Východných Tatier. V mnohých prípadoch to boli ľudia úzko spätí s horami a sú medzi nimi aj takí, ktorí v nich síce nezanechali hlbšie stopy, ale vynikali v rôznych oblastiach kultúrnospoločenského života.

Publikácia podáva stručný obraz o dejinách a miestopise tatranských dolín v slovenskej časti Vysokých Tatier. Hlavným zámerom autora bolo vzbudiť záujem čitateľa o ďalšie spoznávanie vysokotatranských dolín zo značených turistických chodníkov.

Kniha Najkrajšie cyklotrasy (Tatry a okolie) z edície Po Slovensku, mapuje slovenské regióny tak, ako ich možno vidieť zo sedla bicykla. Jej cieľom je predstaviť Tatry z hľadiska najkrajších cyklistických trás, ktoré sa dajú absolvovať vo forme okruhov.