Eva Frimmová Knihy

Monografia sleduje zdroje, ktoré ovplyvňovali vývoj národného vedomia Slovákov od obdobia pôsobenia Cyrila a Metoda na Veľkej Morave. Rast záujmu o minulosť priniesol humanizmus. Uhorskí historici už v 17. storočí poznali všetky základné pramene, pápežské listiny, buly, legendy a kroniky k veľkomoravskému obdobiu. Vyzdvihovala sa úloha Nitry ako sídla kniežaťa Pribinu, ako miesto vysvätenia najstaršieho známeho kresťanského chrámu u nás, aj ako centrum údelného kniežatstva. Všetky tieto prvky nabrali nový rozmer v priebehu 18. storočia, ktorý súvisel s rozvojom slovenskej historiografie. Základ vedeckého historického bádania položili príslušníci jezuitskej historickej školy, ktorí pri tvorbe svojích diel vychádzali z konkrétnych historických prameňov. Na ich myšlienkach stavali národní buditelia a úspešne ich rozvíjali.

V Bratislave a vo Viedni sa roku 1515 podpísali dvojité svadobné zmluvy habsburských a jagelovských potomkov, ktoré sa stali právnym podkladom vzniku Rakúsko-uhorskej monarchie. Pri tejto príležitosti sa konala konferencia venovaná obdobiu začiatku 16. storočia zo širšieho hľadiska a najmä vo vzťahu k územiu Slovenska. Príspevky konferencie sa dotýkajú pozadia tejto udalosti v slávnostnom i každodennom prevedení. Na konferencii sa analyzovali právne, politické, spoločenské i kultúrne východiská i následky tejto udalosti.

Monografia približuje atmosféru doby počas cisársko-kráľovských rokovaní o manželstve vnukov cisára Maximiliána I. Habsburského, Ferdinanda a Márie, s potomkami uhorského kráľa Vladislava II. Jagelovského, Annou a Ľudovítom. Zásnuby 22. júla 1515 vo Viedni, známe ako Prvý viedenský kongres, sú vrcholom týchto rokovaní. Kniha sa zameriava na politicko-historické pozadie, ekonomické podmienky a kultúrne prejavy renesancie a humanizmu. Analyzuje ambície Habsburgovcov a Jagelovcov na uhorský trón a cisárovu politiku vo východnom smere a sobášnu politiku. Druhá časť sa zaoberá literárno-historickým spracovaním prameňov, pričom autorka poskytuje autentický opis udalostí, podložený vybranými textami v latinčine s prekladom do slovenčiny. Zameriava sa na cestopis Odeporicon, ktorý zachytáva cestu legáta Matúša Langa do Bratislavy a ponúka zaujímavý pohľad na vtedajšie Rakúsko a Uhorsko. Okrem ceremoniálov a hostín sa venuje aj životnému štýlu, stravovaniu, bývaniu a zvykom rôznych národov, ako aj humanistom, ktorí sa rokovaní zúčastnili. Obsah monografie, zameraný na Bratislavu a slovenské kultúrno-politické reálie, predstavuje významný príspevok k našim národným dejinám.

Publikácia Reformácia a jej dôsledky na Slovensku približuje situáciu na území Slovenska pred reformáciou a v nasledujúcom období. Jej zámerom je objasniť pojem reformácie a to, čo jej predchádzalo v dôsledku nových myšlienkových trendov, ktoré našli miesto takmer v celej Európe na konci stredoveku. Ďalej chce ukázať, ako sa reformácia šírila na Slovensku, nakoľko ju celá spoločnosť alebo určité vyhranené spoločenstvá prijímali alebo odmietali a aké boli jej dôsledky v 16. - 18. storočí na jednotlivé vrstvy obyvateľstva. Odborníci z oblasti histórie, klasickej filológie a slovenskej jazykovedy, umenovedy či knihovedy na základe svojho výskumu prinášajú nové poznatky alebo doplnenie a prehodnotenie starších názorov.