Mária Haštová

Narodila sa 21. septembra 1922 v Píle-Častej v rodine horára. Do ľudovej školy chodila v Modre, Píle a Dubovej, do meštianskej školy v Modre. Potom absolvovala obchodný kurz v Bratislave, po jeho skončení roku 1942 pracovala v Ústave pre telesne postihnutých a po vojne v Štátnom úrade vojnových poškodencov. V rokoch 1953-1959 bola pracovníčkou Pedagogického nakladateľstva a zároveň vedúcou redaktorkou dvojtýždenníka pre deti Zornička. Potom odišla zo zdravotných dôvodov do dôchodku a venuje sa literárnej tvorbe. Žije v Bratislave.

Po viacerých rokoch časopiseckého publikovania veršov a krátkych próz pre deti knižne debutovala veršovanou skladbou na motívy známej humoristickej ľudovej rozprávky O veľkej repe (1951), ktorú zhudobnil Šimon Jurovský a roku 1952 vyšla na gramofónovej platni. Zbierka básničiek pre deti Kvietky (1952) je inšpirovaná dôverným poznaním prírody, roku 1953 ju zhudobnil Janko Matuška a naspieval Detský rozhlasový súbor, a zbierka Veselá škola (1953) zážitkami z detstva a zo školských lavíc. Leporelo Dva stolčeky (1955), zbierky veršov pre najmenších školákov Do desať (1958) a Kto aké dvierka má (1963), ako aj veršovaná rozprávka Zlatovláska (1968) a leporelá Hore, hore, už sú biele zore (1968) a Hop, cup, na nôžky (1971, 1981) dokresľujú literárny profil Márie Haštovej ako autorky drobných veršovaných foriem pre najmladších čitateľov a deti predškolského veku.

Rovnocennou súčasťou jej literárnej tvorby sú aj prozaické žánre pre deti a mládež. Kniha Zo starej horárne (1955, 6. vydanie 1997) je súborom lyrických príbehov o čistote medziľudských vzťahov a láskavom prístupe k prírode. Krátke príbehy zo života detí v materskej škole vyrozprávala v knižke Zrkadielko (1958). Autorská rozprávka Juro Buro (1962) je humorným príbehom súčasného škôlkára. Podľa námetu M. Haštovej nakrútila Slovenská televízia príbeh dievčatka a psa s názvom Kamarát Cézar. Okrem toho dlhé roky spolupracovala so Slovenským rozhlasom, pre ktorý napísala rozprávky Kto býva v klobúku, Zlaté oriešky a iné, náučné relácie do vysielania pre školy napríklad Ako žijú zvieratká v lese a seriál Poštár vrabček. Kniha miniatúrnych próz o lúčnych kvetoch Keď pôjdeš lúkami (1967, 1978) má predovšetkým poznávací charakter. Ďalšie knihy Koza rohatá a jež (1967) a O medveďovi ženíchovi (1968) sú literárnou transformáciou známych zvieracích ľudových rozprávok. Autorskou rozprávkou o priateľstve dievčatka a psa je kniha Kamarát Cézar (1975). V rokoch 1961-1975 úzko spolupracovala s vydavateľstvom Zdravotnícka osveta, pre ktoré napísala príbehy O zafúľaných medvedíkoch, O strašiačke Berte, O najväčšom čarodejníkovi, ako aj veršíky O vitamínoch a zelenine. Širšie koncipovaný je súbor rozprávok O starenke z Ostrého vrchu (1976, 1978), ktorý motivačne vychádza z našej ľudovej slovesnosti, no usiluje sa o netradičné kompozičné postupy. Autorská rozprávka Ohromná vec (1986) je humorným príbehom zo života súčasných detí.

Výbery z básnickej i prozaickej tvorby Márie Haštovej vyšli pod názvami Zvončeky (1972, 3. vydanie 1982) a Voňavý venček (1985). Je autorkou televíznej hry pre mládež Maroš a jeho priateľ (1976).

Literárne dielo M. Haštovej ocenili v rokoch 1982 a 1987 Cenou Mladých liet a roku 1983 jej udelili Cenu Fraňa Kráľa za celoživotné dielo.