Milan Zigo Pořadí knih (chronologicky)

Príbehy veľkých myšlienok a tých, čo ich tvorili – texty prof. Zigu, ktoré vznikali na podnet rozhlasovej redakcie a aj odzneli v rozhlasovej (zvukovej) podobe a ktoré tu čitateľ dostáva v ich pravej, písomnej podobe, aj keď, žiaľ, už len ako „filozofický testament“ autora – sú určené najširšiemu publiku, záujemcom o filozofiu i filozofom – laikom, hoci majú svoju nespornú výpovednú hodnotu aj pre kolegov – profesionálnych filozofov či historikov filozofie. Autor v nich odkrýva historické a kultúrne kontexty, sprevádza nás životnými osudmi mysliteľov, poväčšine dramatickými až tragickými, a prístupnou formou zasväcuje čitateľa do kľúčových filozofických myšlienok od staroveku až po osvietenskú fázu novoveku. Výber jednotlivých postáv zaiste odráža osobné i profesionálne preferencie a zámery prof. Zigu. Jeho práca so slovom a myšlienkou je brilantná a spolu s minucióznou znalosťou konkrétneho historicko-filozofického materiálu je vzorom filozofickej tvorby, hodným nasledovania. Prof. Zigo je filozofický historiograf s absolútnym zmyslom pre zachytenie detailu, čo vôbec neznamená, že by mu unikal celkový pohľad, „základná línia“. Pri ňom sa však nechce dlho zdržiavať, pretože vie, že práve niektoré detaily sú často to najpodstatnejšie, čo si treba všimnúť – a tieto neraz zanedbávané detaily skúma ako fluktuácie, anomálie, modality, deklinácie, „deformácie“ alebo hoci len marginálie či zárodky, tušenia, zlomky, štepy myšlienok...

Slovník obsahuje 2000 abecedne zoradených hesiel z politológie práva sociológie filozofie psychológie a estetiky teda súčastí predmetu náuka o spoločnosti. Je vhodnou pomôckou na prípravu na maturity z tohto predmetu ako aj na prijímacie skúšky na vysoké školy so spoločenskovedným zameraním.

Výborná pomôcka pre stredoškolákov pripravujúcim sa na vysokoškolské štúdium filozofického zamerania. Zaoberá sa dejinami filozofie od najstarších čias po súčasnosť. Je súčasťou stredoškolských učebníc z predmetu náuka o spoločnosti alebo občianska náuka. Učebnica Dejiny filozofie objasňuje termín filozofia, oboznamuje nás s vývinom filozofie a so súčasným stavom jej rozpracovania. Porovnáva filozofiu s mýtom a filozofické myslenie s mýtickým myslením. Je rozčlenená na niekoľko kapitol: Úvod do filozofie, Antická filozofia (raná grécka, klasická grécka a poklasická grécka filozofia), Stredoveká filozofia (Patristika, Scholastika), Novoveká filozofia (renesančná, klasická novoveká, poklasická filozofia 19. stor. a moderná filozofia). Vydanie prvé

Podtitul: čili, Rozum podle abecedy Sotva byl Voltairův Filosofický slovník vytištěn, vzbudil takový rozruch mezi vzdělanci a odpor ve vládních a kněžských kruzích, že tím byl Voltaire zastrašen a neváhal své autorství zapřít. V jednom svém dopise paní de Deffand píše: „Kdybych měl být obviněn, že jsem napsal Filosofický slovník, bylo by mi lépe, že bych se byl nenarodil.“ A na jiném místě d'Alembertovi: „A když již mluvíme o morálce: v tom zpropadeném slovníku je jí tolik, že se třesu, aby dílo i autor nebyli upáleni přičiněním nepřátel morálky a literatury.“ V září r. 1764 byl Filosofický slovník v Ženevě spálen rukou katovou, jako kniha bezbožná, nemorální a svatokrádežná, jež uvádí v posměch mysteria, dogmata, kázeň, autoritu božskou i lidskou atd. Rok nato byl dán papežem na index a téhož roku byl z nařízení pařížského parlamentu spálen zároveň s Rousseauovými Lettres écrites de la Montagne. Voltaire, chtěje od sebe odvrátit podezření, vydával slovník za společné dílo několika fingovaných autorů, jehož on sám se zúčastnil jen nepatrně. Přes toto popírání připravoval jeho nové, rozšířené vydání: „Tato strašná kniha,“ píše jednomu ze svých přátel, „učí od začátku až do konce, že se máme v pokoře klanět Bohu, vésti ctnostný život a věřit, že dvě a dvě jsou čtyři.“ Z předmluvy Emmy Horké