Július Satinský Knihy

Název knihy Júlia Satinského a Marie Formáčkové by byl možná poněkud šokující, pokud bychom se z textu nedozvěděli, že přesně takový pozdrav měl tento originální, jedinečný herec a vypravěč na záznamníku v mobilu... Teď už se na nás Július Satinský usmívá z nebes a my na něho můžeme nad stránkami této knihy pouze s láskou vzpomínat. Publikace přináší množství dosud nepublikovaných materiálů, ukázky ze soukromé korespondence, fotografie, na nichž si sám vybírá místo posledního odpočinku, i záběry ze soukromého pohřbu. Velice cenné jsou vzpomínky přátel, a zejména manželky, která navzdory nesmírné bolesti popisuje jejich vztah s laskavým, lehce ironickým úsměvem.

Autor v několika krátkých humorných příbězích popisuje, z čeho všeho by ho trefil šlak. Co mu vadí a co bysme s tím my, jako lidstvo měli dělat. Zmiňuje se také o tom, jak dnešní generace posuzuje člověka podle prvního dojmu, jak hloupí jsou dnešní zloději, jak těžké to mají na světě moudří lidé apod.

Povídání o Slovácích očima známého slovenského herce

Humorná vyprávění známého slovenského komika - viz popis u Šľak ma ide trafiť.

"To mám rád, když je někdo přímo vodněkud," hovorieval dobrý vojak Švejk. Iste by teda mal radosť zo známeho slovenského polyhistora - herca, spisovateľa, pedagóga, čestného člena Slovenskej arachneologickej spoločnosti, ctiteľa kompozičného šachu a presvedčeného monarchistu Júliusa Satinského (nar. 20. 8. 1941), ktorý pochádza nielen z Bratislavy, ale priamo z Dunajskej ulice. Ani sa mi nechce veriť, že už uplynulo päťdesiatpäť rokov odvtedy, čo som sa s Julom Satinským vraciaval po tej ulici zo školy. Po Špitálskej by som bol mal domov bližšie, ale radšej som chodil s Julom, lebo aj keď ešte nerozvinul všetky svoje mnohostranné talenty, bol už v tých časoch skvelým rozprávačom a celou cestou ma zabával neuveriteľnými historkami..." Pavel Vilikovský

Dvadsiatnik Julo (z ktorého raz bude slávny Satinský) a o pár rokov mladšia Oľga (krásna tanečnica a budúca prekladateľka) sú obaja z Dunajskej ulice. Príbeh ich lásky sa začína zoznámením na lodi počas plavby na Dunaji v lete 1962. Prvých päť rokov od ich zoznámenia neboli vždy spolu v Bratislave, vďaka čomu sa zachovala táto korešpondencia. Oľga mala najprv angažmán v Košiciach, potom bol Julo na vojne, neskôr Oľga odišla na dlhší čas do Ameriky. Julo a Oľga si nepísali len ľúbostné vyznania či suché správy, ich listy sú plné postrehov, príhod a v neposlednom rade ilustrácií. Časť Julových listov je písaná vo forme časopisov, kde nechýbajú vlastnoručne kreslené fiktívne inzeráty a reklamy. Tie zostávajú v knižnom vydaní verne reprodukované. Kniha Listy Oľge pozostáva zo 155 Julových a 51 Oľginých listov z rokov 1962 – 1965. Listy vychádzajú päťdesiat rokov od napísania, desať a takmer tridsať rokov po smrti tých, čo ich písali.

Prvý zväzok súborného diela Milana Lasicu a Júliusa Satinského vyšiel v roku 1996. Lektorom knižného projektu bol Martin Plch. Doslov: Martin Porubjak – Lasica & Satinský & my. Texty L&S publikované v knihe sú rozčlenené do štyroch častí: * poviedky * dialógy (texty v ktorých autori vystupujú sami za seba bez divadelných rekvizít) * scénky (texty, v ktorých autori vystupujú ako dramatické postavy) * divadelná hra-Deň radosti Ako dodatok je v knihe publikovaná kompletná Bibliografia (zostavil Martin Plch), Diskografia (z. Martin Plch), Teatrografia (z. Viera Sadloňová) a Filmografia (z. Marianna Forrayová).

Dobre pripravený improvizovaný večer na tému národný a náhodný hrdina.

"Nedá sa nič robiť, milé čučoriedky, opäť vás musím vyzvať do útoku. Chlapčiská zaplavila nebývalá plachosť! Už som si v poslednom čase myslel, že budú smelší, že budú útočnejší, priamočiarejší, ale čo to vidím okolo seba? Plachosť, plachosť, samá plachosť! Postávajú okolo čučoriedok pred ich bránou, naberajú pomaly, pomaličky odhodlanie. Čas plynie. Zrazu len dievča vojde do brány a je po útoku! Už ma neštvite chlapčiská! Za mojich čias sa okolo toho nerobili také caviky! Prišli sme k bráne, schmatol som čučoriedku do náručia, vlepil som jej pusu, poriadne som ju vystískal - a hotovo!..."

Obsahuje divadelnú hru Náš priateľ René, dialógy a scénky, ktoré vznikali pre cyklus televíznych programov Ktosi je za dverami, pre rozhlasové relácie Bumerang a divadelné predstavenia Nikto nie je za dverami a časopisecké poviedky a fejtóny. V knihe je množstvo scénok, ktoré sú publikované po prvýkrát, napríklad obľúbený Kurz záhoráčtiny, Úryvok z rozsiahlejšieho cyklu alebo Márna lásky snaha. Druhý zväzok súborného diela Milana Lasicu a Júliusa Satinského, ktorý vyšiel v roku 1998 mapuje obdobie tvorby autorskej dvojice v sedemdesiatych a v prvej polovici osemdesiatych rokov. Lektorom knižného projektu bol Martin Plch. Doslov: Kornel Földvári – Skúška humorom. V knižnej publikácii sú uverejnené * časopisecké poviedky a fejtóny * dialógy a scénky, ktoré vznikali pre cyklus televíznych programov Ktosi je za dverami * rozhlasové relácie a divadelné predstavenia Nikto nie je za dverami * divadelná hra-Náš priateľ René

Texty zo stálej autorovej rubriky v týždenníku Domino.

Obsahuje okrem doslovného prepisu legendárnych LP aj fotografie a edičné poznámky.

Expedície Júliusa Satinského sú výberom z jeho cestovných denníkov. Kniha obsahuje šesť samostatných kapitol – expedícií, ktoré sú autentickými záznamami z letných turistických ciest.

Sto fejtónov Júliusa Satinského publikovaných v tejto knihe vyšlo pôvodne v rokoch 1997 – 1999 v týždenníkoch Domino a Domino-fórum. “Tristo hrmených, to som vám zabudol povedať, že demokracia je studená. Je na nás, aby sme ju rozpálili. Ale to sa nedá za dve noci – ako keď v zime prehrievate pecou chalupu. V demokracii začne byť teplo a útulno po určitom čase. Ručím vám za to, že o dvesto rokov tu bude ako vo Švédsku. Tak nebuďte skeptickí, tristo hrmených! Apropos – nebudem spokojný, kým týchto Tristo hrmených fejtónov nenapíšem tristo.” (Július Satinský)

Július Satinský bol vášnivým pisateľom listov. Korešpondoval si počas svojho života so slávnymi osobnosťami kultúrneho života, širokou rodinou aj s deťmi svojich známych. V 60. rokoch 20. storočia jeho švagrovia emigrovali zo Slovenska. Julo sa rozhodol udržiavať rodinné vzťahy pomocou vlastnoručne vyrábaného časopisu – Gundžovníka. Gundžovníky vyrábal poctivo od roku 1967 do roku 1984. Dochovalo sa 87 čísel. Chýba len prvý ročník, 1967. Časopisy majú kronikársky rozmer, informujú o dianí v Bratislave a v Československu. Zrkadlí sa v nich história jednej rodiny a jednej krajiny počas normalizácie opísaná originálnym pohľadom pozorovateľa z Dunajskej ulice, kde sa aj v týchto časoch zachoval ostrovček slobody. Julo texty písal na stroji a ručne ich ilustroval. Vychádzali v dvoch exemplároch, jeden smeroval do Ameriky, druhý do Švajčiarska. Po 50 rokoch sa Gundžovníky vynárajú zo Satinského pozostalosti vďaka editorskej práci dcéry Lucie Molnár Satinskej.

Kniha je výberom autorových fejtónov z rovnomennej úspešnej rozhlasovej relácie. Svojím skvelým rozprávačstvom vystihuje mnoho podstatného o slabostiach i silných stránkach človeka bez ohľadu na vekovú kategóriu. Kto pozná herecké i spisovateľské umenie J. Satinského, vie, že sa zabaví, zasmeje i poučí, aj keď má tínedžerské roky dávno za sebou.

"Július Satinský má po celý život šťastie na zaujímavých ľudí - iných tuším v živote ani nestretol. Je to však optický klam: zaujímavými sa stávajú, až keď sa na nich zahľadí. Ako nezvyčajne vnímavý pozorovateľ aj na najnudnejšej nule objaví čosi nudné a zaznamenaniahodné. Bizarnú črtu, komické súvislosti, originálny výzor či konanie. Súvisí to, pravdaže, s tým, že optika pobaveného diváka je priamo napojená na srdce človeka, ktorý ma porozumenie pre ľudské slabosti a je tolerantný k drobným úletom od bontónu či konvenčnej morálky. Každý človek si podľa neho zaslúži záujem a na každom nachádza aspoň záblesk komiky. Seba nevynímajúc." Kornel Főldvári

Dialógy, scénky a poviedky dvojice Milan Lasica a Július Satinský, ktorými obaja autori nadväzovali na svoju tvorbu z obdobia spoločenského odmäku, patria k tomu najlepšiemu, čo v slovenskej literatúre vzniklo. Napriek všadeprítomnej normalizačnej šedi a pravidelnej sérii najrozličnejších zákazov si značka L+S zachovala iskrivú nadčasovosť a dodnes pôsobí ako zázračný vodopád dokonale poskladaných slov končiacich v nečakaných pointách. Kniha obsahuje dialógy a scénky zo slávnych televíznych cyklov Bumerang a Ktosi je za dverami i niekoľkých ojedinelých rozhlasových vystúpení a zároveň predstavuje poviedky, ktoré začiatkom 70. rokov publikovali v českom časopise Ahoj na sobotu

Milan Lasica a Július Satinský patria k tomu najlepšiemu, čo sa v našej literárnej a dramatickej tvorbe objavilo. Ich tvorba má nezastupiteľné miesto v divadelnom, filmovom, televíznom i literárnom priestore a svojimi životnými postojmi ovplyvňovali niekoľko generácií svojich verných divákov a čitateľov. Napriek prekážkam, ktoré im dlhé roky hádzal pod nohy komunistický režim, dokázali vytvoriť nesmrteľné dielo a stali sa neodmysliteľnou súčasťou nášho vedomia. Ťažiskom tvorby Lasicu a Satinského bolo predovšetkým divadlo, pre ktoré vytvorili niekoľko skutočne výnimočných hier. Každá z nich mala vlastný osud nielen pokiaľ išlo o ich inscenovanie, ale aj knižné vydanie. V tejto knihe sa predstavujú všetky autorizované verzie divadelných hier Milana Lasicu a Júliusa Satinského v chronologickom poradí, z toho Poprava sa nekoná a Ako vzniká sliepka vychádzajú po prvý raz. Čitateľ si tak konečne môže vychutnať texty Poprava sa nekoná, Nečakanie na Godota, Soirée, Radostná správa pre všetkých, ktorí majú ťažkosti s mechúrom, Ako vzniká sliepka, Náš priateľ René, Ktosi je za dverami a Deň radosti a zároveň sledovať umelecký vývoj legendárnej autorskej dvojice.

Vydavateľstvo HEVI pozýva mladých i veľkých čitateľov, divákov a poslucháčov na predstavenie jedného muža "Rozprávky uja Klobásu" začínajúce sa práve v tejto chvíli v tejto knižke. Text napísal, v hlavnej úlohe uja Klobásu a v mnohých vedľajších úlohách vystupuje, fotografie zo svojho archívu povyberal, čiernobiele ilustrácie zhotovil a seba na fotografovanie poskytol Július Satinský.

Text trialógu Hovory H vznikol prepisom z televízneho záznamu rovnomenného programu Československej televízie, ktorý bol nahrávaný a vysielaný v máji 1969. Text bol autormi upravený do knižnej podoby. Vznik trialógu Terno inicioval šéfredaktor vydavateľstva Tatran Gabriel Rapoš v roku 1970. Autori rukopis podľa zmluvy odovzdali redaktorke Emílii Nemsilovej, ktorá ho zaradila do pripravovanej knihy s názvom Terno, ktorá však z ideologických dôvodov nemohla byť zaradená do edičného plánu.

Výber dosiaľ knižne nepublikovaných fejtónov. Prvú kapitolu tvorí jedenásť Listov z Onoho sveta, v druhej kapitole sú fejtóny z českého denníka. Telegraf, v ďalšej súbor fejtónov vychádzajúcich v denníku SME. Ilustrácie: Svetozár Mydlo

Chlapci z Dunajskej ulice a Polstoročie s Bratislavou - dve knihy Júliusa Satinského v jednej, s bohatou fotografickou prílohou, to všetko v novom vydaní z vydavateľstva Marenčin PT. Súkromný, verejný, domáci aj putujúci - skrátka Július Satinský ako vyšívaný. Z každého riadku, z každej fotkyvyskakuje jeho ľudské čaro. Je takmer jedno, o čom Satinský píše. Uvelebíte sa pri jeho nohách a počúvate spomienky tohto vždy dobre naladeného človeka, ktorý, ako píše Janovic, nikdy nebedákal.

Narodiť sa do dobrej rodiny, kde vás hneď všetci majú za malého lorda a podľa toho sa k vám správajú, nie je med lízať. Najznámejšie boli druhé raňajky, tzv. rakúsko-uhorské raňajky: villásreggeli. Starý otec prichádzal až na ne, a to sa už podával aj guláš. Na stole boli povedzme restované ľadvinky, omeleta z mozočku, ovarové koleno s chrenom, parilo sa z toho, voňalo to až na ulicu - no hrôza pomyslieť! A to ešte ani nebola desiata. To boli len druhé raňajky! Stará mama hovorievala: "Najtiaž sa rozožrať - potom už to ide!" Nevarím, nevaríš, nevaríme... ale navzájom si radíme, ako prežiť bez nervovej ujmy dlhočizné nedeľné predpoludnie.

Dielo Júliusa Satinského, rozdelené do dvoch zväzkov, zachytáva obdobie rokov 1968-1984, ktoré je poznačené významnými historickými a spoločenskými udalosťami. Prvý zväzok sa zaoberá obdobím Pražskej jari a následnej normalizácie, pričom reflektuje zložitosti každodenného života a osobné prežívanie jednotlivcov v kontexte politických zmien. V druhom zväzku autor pokračuje v skúmaní života v socialistickom Československu, pričom sa zameriava na kultúrne a sociálne aspekty, ktoré ovplyvnili generáciu v tomto období. Kľúčovými témami sú identita, sloboda, a odolnosť voči útlaku. Satinský v diele zobrazuje rôzne postavy, ktoré sa snažia navigovať medzi osobnými ambíciami a spoločenskými normami. Ich osudy sú prepojené s historickým pozadím, čo poskytuje čitateľovi hlbší pohľad na vtedajšiu realitu. Dielo je charakteristické satirickým humorom a kritickým pohľadom na absurdity doby, čím ponúka cenný pohľad na kultúrne a politické výzvy, ktorým čelili obyvatelia Československa.

Divadelná hra, ktorou autori reagovali na vstup vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Hovoria, že nikoho nečakajú a to ich privedie k filozofovaniu o slove „čakanie“. Je to ironická narážka na socializmus 60. rokov. Na rozdiel od Beckettovho Godota tu možno identifikovať Godota – personifikácia totality.

Túto spomienkovú platňu venujeme všetkým tým, čo nás majú radi. Lebo vedia, prečo nás majú radi. A tým, čo nás nemajú radi, lebo to vedia tiež. L&S.Obsahuje okrem doslovného prepisu legendárnych LP aj fotografie a edičné poznámky.

- Soirée - Radostná správa pre všetkých, ktorí majú ťažkosti s mechúrom. 61-011-70