Ivan Chalupecký

Ivan Chalupecký sa narodil 16. marca 1932 v Spišskej Novej Vsi, väčšiu časť života však prežil v Levoči.

Rozhodol sa pre povolanie kňaza a navštevoval malý seminár. Ten však neukončil, pretože ho po nástupe komunistického režimu v roku 1948 zrušili. Neskôr ho ktosi udal, že sa verejne zastal biskupa Jána Vojtaššáka, s ktorým práve prebiehal súdny proces. Pre Ivana Chalupeckého to znamenalo súd a verdikt – šesť týždňov väzenia.

Jeho ďalšie cesty už neviedli do školských lavíc – čakala ho manuálna práca v kameňolome, tehelni a v bani. „Vtedy nebolo techniky ako dnes, práca bola náročná. Dva týždne som nemohol jesť polievku, lebo sa mi triasli ruky,“ spomínal Chalupecký v rozhovore pre Katolícke noviny.

Dostal sa k miestu v levočskom archíve, hoci ten patril pod ministerstvo vnútra. Tu napokon strávil štyridsať rokov. Študoval tiež externe na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, absolvoval stáž v Národnom archíve v Paríži.

Od roku 1967 skúmal osobnosť Majstra Pavla z Levoče. Skúmaniu dokumentov o jeho živote zasvätil takmer 30 rokov a podstatne prispel k poznaniu života a tvorby tohto umelca. Jeho záujem o umenie sa prejavil aj v publikáciách Chrám svätého Jakuba v Levoči či Katolícke kostoly v Kežmarku. Počas komunistického obdobia však narážal na mnohé prekážky pri svojej práci aj pri publikovaní jej výsledkov.

Výsledkom jeho úsilia sú aj monografie o Levoči, Rožňave, Krompachoch či Poprade a tiež zborníky. Podieľal sa na vzniku turistických sprievodcov po mestách a oblastiach východného Slovenska. Takisto publikoval v najstaršom slovenskom samizdatovom časopise Orientácia a pomáhal s jeho vydávaním.

Od roku 1990 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg. Prednášal cirkevné dejiny na Teologickom inštitúte Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave so sídlom v Spišskej Kapitule, na Teologickej fakulte v Košiciach a Katolíckej univerzite v Ružomberku.