Keď vidíte, ako dieťa napreduje, ako – krôčik za krôčikom a niekedy aj bolestne – znásobuje svoj potenciál, máte z toho obrovskú radosť. Asi niet krajšieho pocitu pre rodiča či pedagóga. A keď sa vám po rokoch dieťa už ako dospelák zdôverí, že v jeho detstve a mladosti nebolo nič lepšie ako súbor Vienok, zaplaví vás pocit, ktorý slovami ťažko opísať...
Najdôležitejším prameňom našich spomienok je pamäť, od ktorej závisí, čo sa dostane do textu, ak sa rozhodneme zverejniť naše zážitky. Autorkina pamäť, posilnená obrazotvornosťou, je bohatá a rozmanitá. Zachytáva nielen jej osobné skúsenosti, ale aj vplyvy rodičov, rodiny, krajiny, priateľov, učiteľov a kolegov. Od detstva tanečnica, neskôr speváčka a choreografka, bola hlboko zakorenená v slovenskom umení, najmä folklóre, vďaka svojim rodičom – operným spevákom. Jej rozprávanie je osobné a angažované, pričom sa zameriava na ľudí, ktorí sa natrvalo zapísali do slovenskej kultúry, ako aj na tých, ktorých stretla v rôznych fázach svojho života a ktorí na ňu zapôsobili. Okrem kultúrnych aspektov oživuje aj rozmanité sféry života, ktoré sa pomaly vytrácajú z nášho vedomia. Autorka to robí s humorom a v ľahko štylizovanej forme, čím mení faktické rozprávanie na vzrušujúce svedectvo. Tieto spomienky odhaľujú aj jej literárny talent a schopnosť spontánneho rozprávania.