Jozef Cíger-Hronský, původním jménem Jozef Cíger (23. února 1896, Zvolen – 13. července 1960, Luján) byl slovenský spisovatel, malíř, redaktor, nakladatel, autor literatury pro mládež, později tajemník a správce Matice slovenské. Byl úzce navázán na Hlinkovu slovenskou lidovou stranu a založení válečného Slovenského státu, proto po roce 1945 emigroval do Argentiny, kde i zemřel.
Viacero slovenských spisovateľov načrelo do zlatej studnice ľudovej slovesnosti, aby sa inšpirovali pri písaní príbehov. Jedným z nich bol aj J. Cíger Hronský. Venoval sa im sústavne, doma aj v exile, na stránkach rôznych časopisov. Nebolo mu možné zhromaždiť ich, vybrať a usporiadať do jednej knižky. Prvý výber vyšiel preto až teraz a na veľké prekvapenie zostavovateľov sa v ňom rozhovorili takmer všetký slovenské kraje.
V poradí už piaty zväzok Zobraných spisov Jozefa Cígera Hronského prináša dva romány Jozef Mak a Pisár Gráč, ktoré tvoria vrchol Hronského tvorivého úsilia. Román Jozef Mak zo začiatku 20. storočia je zasadený do chudobného dedinského prostredia a poukazuje na ťažké životné podmienky ľudí. Hlavnou postavou románu je Jozef Mak, ktorý pokorne znáša svoj osud. Román „Pisár Gráč“ je založený na fiktívnych dialógoch, ktoré hlavný hrdina, pisár Gráč, vedie s mŕtvym prostredníctvom listov. Objavuje sa téma rozpadu osobnosti a straty domova, cudzinca vo svete, odcudzenosti človeka medzi ľuďmi.
Výber z publicistických článkov spisovateľa, ktoré uverejňoval v exilových novinách Slovák v Amerike v rokoch 1959 - 1960.
Románová freska věnovaná chudé slovenské vesnici mezi dvěma světovými válkami.
Pohádkový příběh o jednom zajíčkovi, který se vydal do světa. Pro čtenáře od 7 roků.
Sbírka obsahuje sedm novel o životech mladých (většinou) žen.
Študent Ján Hadara je len jedným z osamelých pútnikov na krížnych cestách života. Ničím nevyniká, iba ak svojou bezradnosťou, nerozhodnosťou, slabosťou. A to je dosť na to, aby sa stal prototypom človeka na krížnych cestách. Aby svojím príbehom podal strhujúce svedectvo o nezvyčajnosti obyčajných ľudských osudov. Na krížnych cestách sa stretávajú osamelí pútnici životom. Stretávajú sa letmo, úchytkom a rozhodujú sa. Mučivo sa rozhodujú, bezradne, nerozhodne, lebo na krížnych cestách života zväčša niet smeroviek. nesú svoj kríž - boľavý náklad zlých rozhodnutí. Tápajú v tme a zažínajú svetielko. Aj urodzená-ubolená Klotilda Klára Podmanická, matka Jána Hataru, napokon zažala svoje svetielko, aby jeho mihotavý lúč padol na ten zlovestný, temný obraz... Veď, vravieval Hronský, lepšie je zažať svetielko ako preklínať tmu.
