Matej Mindár Knihy

Kniha Mateja Mindára Cesty k demokratickej Slovenskej štátnosti je dielo, na ktoré naša odborná spisba už veľmi dlho čakala. Autor sa ako prvý sa zameral aj na rôzne vlastenecké spolky, ktoré následným politickým procesom vytvárali podhubie. Bol to práve slovenský exil, kde stále tlela túžba po obnovení štátnosti. Ale prvotná idea na dovŕšenie našej štátnosti sa rodila v občianskych združeniach, na pôde Matice slovenskej, ale i v rôznych združeniach slovenskej inteligencie. Práve tam sa tvoril intelektuálny software našej štátnosti. A v tom je najvyšší prínos Mindárovej vedecko-populárnej monografie. Zatiaľ žiaden autor tak podrobne a chronologicky nepopísal procesy, ktoré prebiehali začiatkom 90. tých rokov v Matici Slovenskej, nevenoval toľko priestoru stretnutiam Slovákov na juhu Slovenska, zástoju Matice Slovenskej ako inštitúcii, ktorá generovala a nastoľovala zásadné politické otázky. Okrem toho je v monografii dôkladne popísaný aj zástoj viacerých, dnes už možno polozabudnutých organizácií. Popri tom však monografia nie je len suchopárnym vedecko-populárnym traktátom, samotný text totiž oživujú prvky oral history, teda rozhovory s priamymi účastníkmi zavŕšenia našej štátnosti, čo dáva monografii ďalší, veľmi sympatický rozmer...

Šebastián Košút (1941) je slovenský kňaz a exulant. Narodil sa v spisskej obci Čierna Hora, ktorá bola spolu s ďalšími spišskými a oravskými obcami po 2. svetovej vojne pričlenená k Poľsku. Po skončení slovenského lýcea v Jablonke študoval teológiu na Metropolitnom teologickom seminári sv. Jána Krstiteľa vo Varšave, kde bol 27. mája 1965 vysvätený za kňaza kardinálom Wyszyńskim. Počas komunistickej totality pôsobil v tajnej polskej organizácii Ruch. Udržiaval písomný kontakt so slovenskými exilovými biskupmi. V júni 1969 ho zatkli a jeden rok strávil vo väzení. Po prepustení spoluorganizoval pašovanie náboženskej literatúry z Polska na Slovensko. V roku 1980 emigroval do Talianska a stal sa sekretárom otca biskupa Pavla M. Hnilicu. Poskytoval duchovnú aj materiálnu pomoc slovenským exulantom i pútnikom. Spolupracoval so Slovenským ústavom svätých Cyrila a Metoda v Ríme, v blízkom kontakte bol s kardinálom Dziwiszom, Wandou Półtawskou, spolupracovníčkou Svätého Otca Jána Pavla II., ba is Matkou Terezou. V roku 1989 sa stal farárom v Marane Eque neďaleko Ríma, kde pôsobil až do roku 2013. Tu našli otvorenú náruč a pohostinstvo všetci pútnici, ktorí zaklopali na dvere jeho fary. Od roku 2014 žije v Dome seniorov v Dolnom Ohaji v okrese Nové Zámky. Svoje kňazské povolanie s láskou vykonáva nielen v Dome seniorov, ale aj na mariánskom pútnickom mieste Studnička v Pozbe. Ocenenia: 2011 - Dôstojnícky kríž Radu obrodenia Polska, B. Komorowski - prezident Poľskej republiky; 2018 - ocenenie pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu, A. Kiska - prezident Slovenskej republiky; 2023 - pamätná medaila a dekrét za zásluhy o rozvoj slovenského národa a vytvorenie samostatnej a demokratickej slovenskej štátnosti pri príležitosti 1160. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda k našim predkom, A. Hrnko - Nadácia PRO PATRIA; 2024 - Kríž slobody a solidarity, A. Duda - prezident Poľskej republiky.