Paweł Smoleński Pořadí knih (chronologicky)

Każdy słyszał kiedyś o Kurdach, ale czy wiemy o nich coś, co wymykałoby się stereotypom powielanym przez telewizyjne migawki Zielone migdały to owoc podróży do Iraku i Kurdystanu, które autor odbył w ciągu ostatnich dziesięciu lat. Znajdziemy tu zarówno historię prześladowań Kurdów, jak i ich partyzanckiej walki o niepodległość pod przywództwem klanu Barzanich. Smoleński odwiedza miejsca konstytuujące kurdyjską tożsamość muzeum ludobójstwa w Halabdży i jazydzkie sanktuarium Lalisz, ale spotyka się też ze zwykłymi ludźmi w ich codziennym życiu, pomiędzy pracą a wizytą w centrum handlowym, z powracającymi do kraju emigrantami i tymi, którzy bez wahania oskarżają rządzących o nepotyzm.

Polský reportér Paweł Smoleński navštívil Irák po Saddámově pádu. Hovořil s místními politiky, duchovními, vojáky i běžnými Iráčany. Zavádí čtenáře mezi irácké šíitské věřící slavící poprvé po řadě let Saddámem zakázaný svátek ašúrá, mezi derviše probodávající v mystickém vytržení svá těla, politiky i aktivisty pokoušející se vypořádat s dědictvím mnohaleté diktatury, mezi mudžáhidy zabíjející "bezvěrce, zrádce, americké špiony a odpadlíky" i do nechvalně proslulých vězení. Ukazuje, nakolik byl Irák za dob americké vojenské intervence rozpolcený, ale i barvitý. Na jeho reportážích zaujme šíře záběru i vnímavost, s jakou se "člověk Západu" pokouší porozumět cizí kultuře. Na základě konkrétních lidských osudů se z vyprávění vynořuje portrét mnohovrstevnatého muslimského světa i univerzálnější obraz totality a rozvratu, jaký zanechává v lidských duších. Pomáhá nám tak porozumět i situaci, v níž se ocitá nyní Evropa.

Jehudovi nezáleží na mieri ani na spravodlivosti; len si myslí, že ľudia by mali vedieť. V rámci edície „Prekliati reportéri” vychádza kniha reportáží Pawła Smoleńského o konflikte a dvoch krajinách. Je ešte možné dosiahnuť mier na území Palestíny a Izraela? Paweł Smoleński sa vydáva na citlivé miesta, skúma predlžujúci sa múr, číta o samovražedných útokoch a počúva o nenávisti. Snaží sa pochopiť zložitú situáciu, aj keď vie, že to nebude jednoduché. Uvedomuje si dynamiku konfliktu, kde sa „antihrdina“ môže rýchlo zmeniť na hrdinu. Jeho porozumenie sa mení z dňa na deň; v nedeľu sa snaží nerozmýšľať. Rozhovory s Pawłom Smoleńským vyvolávajú zaujímavé otázky o Blízkom východe. Môže sa zdať, že hlboké porozumenie tomuto paradoxnému regiónu nemôže pochádzať z Poľska, ale jeho otázky a dôvtip dokazujú, že reportér, ktorý sa zaoberá politickými otázkami, musí byť zvedavý a poctivý. Musí mať dostatočnú vytrvalosť, aby sa nenechal zmiasť frázami a hľadal zložitejšie odpovede.

Šče ne vmerla i ne vmre je živelný rozhovor, písaný v zhone, zahorúca, ako pokus zachytiť pulzujúci rytmus histórie, ktorá tak úpenlivo upriamila pozornosť na východnú hranicu Európy. Je to vášnivý rozhovor poľského reportéra Pawła Smoleńského s Jurijom Andruchovyčom, ukrajinským básnikom, prozaikom a hudobníkom, ktorý spolu s tisíckami ľudí protestoval na Námestí nezávislosti. Je to pokus o prehodnotenie vnímania národného úspechu a prehry, pýchy i predsudkov k susedom. Majdan, Janukovyč, Krym, Donbas, Putin atď. sú pojmy, ktoré minulý rok dominovali skoro vo všetkých európskych tlačových agentúrach. Slová tejto knihy boli písané v momente, keď boli oči celého sveta obrátené na Ukrajinu.

Ve více než dvaceti reportážích nás Paweł Smoleński provádí po uličkách izraelských měst, kibucech, plážích, hospodách nebo svatyních. Všude tam, kde je to možné, po salónech i bazarech, hovoří s lidmi a poslouchá jejich příběhy. Izrael je snad více než kterýkoliv jiný stát tvořen sny, strachem a nadějí. Smoleński svým vyprávěním proniká pod povrch dnešní židovské "země zaslíbené". Píše o zvláštní atmosféře Jeruzaléma a jeho "syndromu", o obyvatelích kibucu, rabínech a chasidech, moderní tváři země, cituje z málo známé reportáže Amose Oze. Reportáže jsou spojeny zejména s bouřlivým obdobím likvidace osad v pásmu Gazy v roce 2005, na tomto pozadí ovšem Smoleński představuje stále platné paradoxy a traumata dnešního Izraele a jeho nejistou budoucnost. Paweł Smoleński, reportér a novinář deníku Gazeta Wyborcza, získal za knihu Izrael už se nevznáší prestižní Cenu Beaty Pawlak.

Jak żyje się w miejscu, w którym wszystko kojarzy się z polityką? Jak opisać kraj i ludzi, których życie nieustannie związane jest z wojną i terrorem? Paweł Smoliński znalazł niezmiernie eleganckie wyjście. Pisze o codzienności, o tym jak żyje się w państwie, w którym część obywateli z dnia na dzień stała się mniejszością. I jest mu z tym źle, tak jak Arabom uwięzionym w swoim, a jednak obcym miejscu na ziemi, gdzie cudza jest flaga, hymn, język, religia i historia. Przez lata, które upłynęły od czasów wojny ta obcość nieco się oswoiła, wyblakła, ma swoje prawa i przywileje, ale wciąż pozostaje tęsknota za krajem, w którym: "jak Arab strzela, to Żyd się cieszy, bo razem im się udało".