Ján Buzássy Knihy

Básnická skladba Jána Buzássyho Pláň bola napísaná počas horúceho leta 1970, keď už bolo cítiť, že sa skončili najslobodnejšie roky kultúry a literatúry v povojnovom Československu. Z úzkostného pocitu, spravodlivého rozhorčenia a sklamania, že sa pr emeškala životná šanca, začali vznikať Buzássyho verše Pláne, drsnej poémy, vychádzajúcej z československej reality po roku 1968, zo situácie človeka obsadeného. Skladba nemohla byť publikovaná a k čitateľom sa z odstupu času dostal len jej pozmenený variant. Toto vydanie básnickej skladby Pláň je sprístupnením pôvodného rukopisu, ktorý sa považoval za stratený a len nedávno bol objavený v pozostalosti literárneho kritika a Buzássyho priateľa, Albína Bagina. Knihu ilustruje Mária Čorejová. Slovenskí milovníci poézie si mohli dlhé roky v minulosti vychutnávať kvalitnú a rôznorodú básnickú tvorbu v edícii, ktorá im bola strihnutá na mieru.

Konštantínov Proglas obohatený o preklady a interpretácie súčasných slovenských básnikov (Feldek, Buzássy, Haugová, Zambor, Džunková, Kuniak, Hevier, Ondrejička, Ondrejková, Jurolek, Podracká). "Lebo sú bez kníh nahé všetky národy."

Zbierka veľkého slovenského básnika Jána Buzássyho je striedma i farebná zároveň. Básnik, len pre neho typickým spôsobom, dokáže uchopiť bežné a každodenné veci i prekvapiť čitateľa svojim uhlom pohľadu. Knižku ilustrovala Kyra Munk-Matuštíková.

Básnická skladba Jána Buzássyho Bazová duša bola napísaná roku 1978 ako výsledok hľadania čistých priestorov pre život človeka. Desať rokov po násilnom narušení reformného úsilia spoločnosti ostala nedotknutá už iba príroda a hudba, ktoré básnik tematizuje vo všetkých knihách toho obdobia Rozprávka (1975), Znelec (1976), Rok (1976) či Ľubovník (1979). Bazová duša má v tejto postupnosti osobité miesto, pretože sa podujíma nájsť odpoveď na otázku, ako vzniká báseň, z akých neviditeľných prameňov sa napája túžba a potreba vyjaviť svoje pocity a vyplniť prázdno, ktoré osamelého človeka dokáže obklopiť. Buzássyho intuícia preniká aj tam, kde ako ľudia nemáme prístup, a básnikova metafora nečakane nadobúda poznávaciu platnosť. Z nenápadnej bibliofílie, ktorá vznikla pri príležitosti Hviezdoslavovho Kubína ʻ78, sa stal malý manifest slobody tvorby s nadčasovým umeleckým odkazom. Knihu ilustrovala slovenská výtvarníčka Alena Adamíková.

Básnická zbierka autora mladej generácii nie úplne neznámeho.

Jána Buzássyho ako básnika čistých tónov veľmi predstavovať netreba. Básnická zbierka Nábrežie obsahuje 82 básní z posledného autorovho obdobia. Vychádza k životnému jubileu – 82 rokov. Knihu sprevádzajú farebné ilustrácie autorovho priateľa Pavla Vilikovského, ktorého poznáme zatiaľ ako úspešného prozaika. Edične knihu pripravil a doslov k nej napísal Erik Ondreička.

Císař Nero vládl v letech 54–68 n. l. Jeho jméno je spojeno s představou zvráceného a ukrutného muže. Ovšem uplatnit tyto povahové vlastnosti v tak velké míře mu umožnily především dvorské poměry. Nero sám mohl zůstat jen chorobným ctižádostivcem a diletantem v umění, kdyby jeho velikášství nebylo živeno intrikami okolí. Jako sedmnáctiletý se dostává na trůn díky své ctižádostivé matce Agrippině, která ho oženila s dědičkou trůnu Octavií a odsunula Britannica, syna císaře Claudia. Nero vládne zpočátku rozumně. Zásluhu na tom mají jeho dva rádci — filosof Seneca a Afranius Burrus. Postupně Nero začíná toužit po uměleckém úspěchu a slávě, věnuje se jenom umění a zanedbává panovnické povinnosti. Oba rádcové na to upozorňují panovačnou Agrippinu. Ta začíná připomínat Britannicovy nároky na trůn. Žárlící Nero svého nevlastního bratra při hostině otráví. Tato první násilná smrt ho zbavuje všech zábran. Následují další vraždy — příbuzných i cizích osob. Odpor lidu roste, roku 68 se proti němu vzbouří praetoriáni, Nero prchne z Říma a spáchá sebevraždu. Román Dezsö Kosztolányiho není historickým románem v pravém smyslu slova. Je spíše románem psychologickým; autor se výrazně inspiroval učením Sigmunda Freuda a zobrazil vývoj svého „hrdiny“ od vnímavého citlivého mladíka až po krvelačnou stvůru, zbavenou lidské důstojnosti. Tento román vyvolal ve své době velkou pozornost, nadšeně jej chválil sám Thomas Mann.

Zbierka básní Jána Buzássyho. Okrem titulnej básne obsahuje viac ako 70 kratších dielok.

Posledná zbierka Jána Buzássyho je rozdelená do dvoch častí: Z testamentov a Reči bokom. Ako už oba názvy napovedajú, autor sa v knihe snaží vnoriť do hĺbky ľudskej psychiky a zážitkov pozemského života v konfrontácii s povrchom sveta. Citlivo reflektuje súčasné dianie — teda to, čo sa nás všetkých bytostne dotýka. Jednoducho povedané: z pohľadu duchovne založenej individuality autor vníma povrch sveta aj ako povrch ľudskej bytosti — človeka dneška, človeka hľadajúceho východiská. Najnovšiu básnickú zbierku farebnými abstrakciami ilustruje významný slovenský výtvarník Vladimír Kordoš. Dizajn a zalomenie Matúš Chalupa.

Sestra moja - život je najoriginálnejšia z Pasternakových básnických zbierok. Bezprostredne za ňou nasleduje prvá próza, oslobodená od novelisticko-romantických klišé.

Výber z prvých siedmych zbierok Jána Buzássyho.

Slávna poéma Korzár a ďalšie diela lorda Byrona v slovenskom preklade.

Je to už viac ako dvetisíc rokov, čo čínski taoisti narazili na problém neužitočného stromu. Stál pri ceste, bol vysoký, ba obrovský, ale jeho drevo bolo načisto nepoužiteľné. Dokrivený kmeň, poprepletané konáre, to nedávalo šancu, aby stolár alebo i ný remeselník mohli z takéhoto materiálu niečo urobiť. Bol načisto neužitočný. Taoisti oproti nám ešte neboli v takej environmentálnej situácii, aby si vedeli vážiť jeho tieň, ani to, že jeho listy čistia vzduch. Oni na ňom videli veľkosť. Keby bol strom použiteľný, dávno by ho boli vyťali, a veľkosti by nebolo. Človek potrebuje predstavu niečoho veľkého, čo o prevyšuje a čo dáva životu rozmer.

Zbierka básní kočovského rodáka, básnika Jána Buzássyho (1935) s ilustráciami Igora Bencu (1958)...

Vo svojej novej zbierke, ktorú tvoria zväčša krátke rýmované básne, napísané vo viazanom verši, medituje Buzássy o kľúčových otázkach ľudskej existencie, pričom si vyberá reálny prírodný alebo spoločenský motív. Témy tradičnej prírodnej lyriky s výrazne kritickým podtónom striedajú básne subjektívnej výpovede, poznačené silnou meditatívnosťou. Nechýba bilancovanie s melancholickým podtónom a pokojom ústiacim do nádeje.

'Sú súdne dni. Aj po nich možno žiť.' Krásne básne v takmer bibliofilsky vyzerajúcej knižke..

Zbierka veršov významného básnika a prekladateľa (1935) rozdelená na časti: Za sebou, Zima rekonvalescencie a Jedna báseň.