Ján Buzássy

Narodil sa 10. apríla 1935 v Kočovciach, okres Nové Mesto nad Váhom. Základnú školu a strednú ekonomickú školu vychodil v Bratislave. Po maturite od roku 1956 študoval na FF UK knihovníctvo a slovenčinu. Po skončení štúdia roku 1961 sa stal redaktorom mesačníka Mladá tvorba a od roku 1968 až do zániku časopisu roku 1970 bol jeho šéfredaktorom. Od roku 1971 bol redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ. V rokoch 1989-1993 pôsobil vo funkcii šéfredaktora tohto vydavateľstva. Do literatúry vstúpil básnickou zbierkou Hra s nožmi (1965), ktorá sa svojským spôsobom nazerania na svet a zmysel ľudského života v ňom dotýkala základných polôh ľudskej existencie. V ďalšej tvorbe hľadal a nachádzal východiská v odkaze antickej filozofie ako základného kameňa európskej civilizácie. Také sú básnické zbierky Škola kynická (1966), Nausikaá (1970), Krása vedie kameň (1972). V ďalších básnických knihách - skladbe Rozprávka (1975), zbierkach sonetov Znelec, Rok (obe 1976) i v básnických zbierkach Bazová duša (1978) a Ľubovník (1979) sa sústredil na básnickú interpretáciu estetického zážitku, výrazne determinovaného aj hodnotami slovenskej ľudovej slovesnosti a folklórnej tradície. Návrat k poetickým postupom a princípom prvého obdobia básnickej tvorby signalizuje skladba Pláň, hory (1982), zbierka Zlatý rez a v 90. rokoch kniha Náprava vínom (1994), zbierky Dni (1995) a Svetlo vôd (1997). Venuje sa aj prekladom poézie z anglickej, ruskej a srbskej literatúry. Významné sú najmä jeho preklady T. S. Eliota a G. G. Byrona.