Stanislav Filko

Stanislav Filko bol slovenský maliar. Patril k jedným z najvšestrannejších a najradikálnejších avantgaristov slovenskej výtvarnej scény: protagonista umenia objektu, environmentu a inštalácie, happeningu a akcie, ktorého tvorba spája niekoľko filozofických zdôvodnených a zo seba vyplývajúcich polôh, vychádzajúcich z rudimentárneho konceptuálneho myslenia.

S. Filko je podľa kritikov hodnotený ako najkomplexnejší a najradikálnejší autor slovenského avantgardného výtvarného umenia a v súčasnom období je významným autorom alternatívneho, neoficiálneho umenia. Tvoril a tvorí multimediálne – kresba, grafika, koláž, maľba, objekt, reliéf, asambláž.

V priebehu jeho štúdia a tiež po ukončení pracoval na figurálnych kompozíciách s postkubizujúcim rukopisom. Tieto práce potlačil do expresívnej a prirodzenej pozície, v ktorej uskutočnil deštrukciu plátna. Do plátna vystrihoval veľké i malé diery, pomocou ktorých narušil jeho štruktúru, ale aj kompozíciu diela. Počas celého svojho života sníval o dokonalosti a integrácii a týmto spôsobom načrtol neschopnosť vnímať komplexnosť vesmíru a celistvosť sveta.

Na začiatku 60. rokov prišiel s popieraním klasických výtvarných hodnôt. Dnes odborne vysoko cenené asamblážové reliéfy, 30 oltárov súčasnosti, vytvoril v rokoch 1964 – 1965. Predstavil ich na výstave Obydlia súčasnosti a skutočnosti v Prahe, v galérii na Karlovom námestí. Je to voľne prepojená edícia objektov, kde sa stretávajú najzákladnejšie ľudské potreby a pudy. Obrázky vyjadrujúce žiadostivosť po moci a sexuálnu túžbu sa voľne zmiešavajú na objektoch vo forme oltárov. Nahé a polonahé ženy na fotografiách, konzumný tovar, reklamy z časopisov a lacných púťových obrázkov vytvárajú v spleti so zrkadlami a klincami príťažlivý objekt lacnej pozornosti. Tieto asambláže mali funkciu fetišov a používali sa na estetické kontemplácie.

Relatívne skoro začal s happeningom (s A. Mlynárčikom), akciou, konceptuálnym umením a environmentom. V priebehu tvorby sa tvarovala aj jeho osobná mytológia a kozmologický koncept.

V rokoch 1965 – 1970 vytvoril sto diel, grafík, happeningov, objektov, manifestov, dokumentácií, akcií a iných umeleckých činov, ktoré nazval napr. prospekart, environment, projektart, mapy, asociácie atď. Filko čerpá z tvorby Marcela Duchampa: tvorba je surovým dielom kolektívneho vyjadrovania. Umenie pomenoval ako vizuálnu komunikáciu a pochopil hodnotu vizuálnej informácie.

Spolu s Z. Kostrovou a A. Mlynárčikom napísal manifest Čo je HAPPSOC? S A. Mlynarčíkom vytvoril HAPPSOC I. a HAPPSOC II. V manifeste Úvahy o prostredí (1966) stručne vymedzuje svoje vnímanie priestoru a naznačuje začiatky vlastnej filozofie. Svoju interaktívnu inštaláciu opísal v úvahe Univerzálne prostredie (1966 – 1967). Bol spoluautorom manifestu Biely priestor (1973 – 1974), v ktorom išlo o myšlienku nekonečného priestoru a jeho výklad pomocou čistej senzibility.

V neskoršom období sa venoval farebnej redukcii diel, v ktorých biela vyjadruje absolútnu duchovnosť. Svoju tvorbu začal rozdeľovať od polovice sedemdesiatych rokov na tri hlavné prúdy, ktoré symbolicky vyjadroval farbami, slovenskou trikolóru. Červená vyjadrovala biológiu, modrá kozmológiu a biela absolútnu duchovnosť.