Vladimír Barborík Pořadí knih

Kolektívna monografia predstavuje výsledky výskumu literárneho obrazu Bratislavy, vytvára a interpretuje katalóg jeho kľúčových toposov v časovom rámci jedného storočia, v ktorom slovenská metropola prešla zásadnými politickými, etnickými a kultúrnymi zmenami. Skladá sa z troch typov textov. Základom sú kapitoly, ktoré majú buď analyticko-interpretačný alebo prehľadový literárnohistorický charakter. Niektoré z týchto kapitol pokračujú tematickými exkurzmi. Tretí typ textov sú krátke výkladové glosy. Knihu dopĺňa bohatý obrazový materiál.Literárny obraz Bratislavy sa doposiaľ neustálil okolo kánonického jadra niekoľkých základných autorov a textov, zostáva rôznorodý až fragmentárny, je stále skôr nedokončenou mozaikou, do ktorej prispelo mnoho autorov a nemá svoju dominantnú poetiku. V literárnych krajinách tohto mesta však možno dobre identifikovať niekoľko priestorových konštánt, kľúčových literárnych toposov, ktoré súvisia s hraničnou geografickou, kultúrnou a jazykovou polohou Bratislavy, ako aj s jej politickou a urbanistickou históriou.Autorky a autori: Katarína Badžgoňová, Vladimír Barborík, Anikó Dušíková, Michal Habaj, Matej Masaryk, Vladimíra Mravcová, Viliam Nádaskay, Radoslav Passia, Jana Pátková a Jaroslav Šrank.

Kritická ročenka 2020 vychádza v čase, ktorý by mal byť podľa prevažujúcej mienky nepriaznivým pre kultúru a umenie. V tom podstatnom jej samota či izolácia prajú. Je čas písať, čas čítať. Diela, ktorým je venovaná kritická reflexia sústredená v tejto antológii, vznikali väčšinou v čase, ktorý dnes pociťujeme ako minulý výraznejšie, než by tomu bolo za iných okolností, v čase „pred“. Tie najlepšie z nich však zaiste nepredstavujú niečo minulé, menej živé, prekonané. Nič také napokon nenaznačuje ani ich reflexia.Antológia slovenskej literárnej kritiky Kritická ročenka 2020 nadväzuje na dve rovnomenné publikácie venované domácej kritike predchádzajúcich rokov (2018 a 2019). Prináša 21 recenzií od 17 autoriek a autorov, sedem z nich publikuje v ročenke prvýkrát. Pri výbere boli uplatnené rovnaké kritériá ako v minulých rokoch. Do antológie sú zaradené pôvodné kritické texty publikované roku 2020 v slovenčine, venované prvým vydaniam slovenskej poézie a prózy, teda knihám, ktoré vyšli v rokoch 2019 a 2020. Súčasťou antológie sú dve bilančné štúdie napísané pre tento projekt editormi Vladimírom Barboríkom a Viliamom Nádaskayom.

Výber z literárnokritických textov publikovaných časopisecky a na webe v roku 2019. Zostavili ju literárni vedci Vladimír Barborík a Viliam Nádaskay. Vypovedá o aktuálnej literatúre a jej reflexii, je teda aj príspevkom do diskusie o tom, či vlastne niečo také ako kritika a kritická literárna scéna ešte u nás vôbec existuje. Zároveň slúži ako praktický výberový sprievodca najnovšou súčasnou poéziou a prózou. Publikácia obsahuje aj štúdie o básnických (Viliam Nádaskay) a prozaických (Vladimír Barborík) knihách uplynulého roka.V knižke sú texty recenzentov: Vladimír Barborík, Anna Bukovinová, Martina Buzinkaiová, Dalfar, Peter Darovec, Marcel Forgáč, Patrik Garaj, Ivana Hostová, Tamara Janecová, Mária Klapáková, Matej Masaryk, Boris Mihalkovič, Viliam Nádaskay, Radoslav Passia, Jaroslav Šrank, Eva Urbanová, Anton Vydra, Dominik Želinský.

Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ vydávalo v rokoch 1964 - 1967 zobrané súbory literárnych kritík, diskusií a polemík po názvom Kritika. Kritická ročenka 2018 je pokusom nadviazať na tieto antológie.Kritická ročenka 2018 je výberom z literárnokritických textov publikovaných časopisecky a na webe v roku 2018. Zostavil ju literárny vedec Vladimír Barborík. Vypovedá o aktuálnej literatúre a jej reflexii, je teda aj príspevkom do diskusie o tom, či vlastne niečo také ako kritika a kritická literárna scéna ešte u nás vôbec existuje. Zároveň poslúži ako praktický výberový sprievodca najnovšou súčasnou poéziou a prózou. Publikácia obsahuje aj štúdie o básnických (Viliam Nádaskay) a prozaických (Vladimír Barborík) knihách uplynulého roka.V knižke sú texty recenzentov: Vladimír Barborík, Martina Buzinkaiová, Magdalena Bystrzak, Peter Darovec, Patrik Garaj, Ján Gavura, Tamara Janecová, Tomáš Lietavec, Matej Masaryk, Boris Mihalkovič, Viliam Nádaskay, Radoslav Passia, Veronika Rácová, Gabriela Rakúsová, Michaela Rosová, Stanislava Sivčová , Marta Součková, Jaroslav Šrank, Ivana Taranenková, Jozef Tatár, Eva Urbanová, Anton Vydra, Dominik Želinský.

Publikace představuje v 21 oddílech soustředěných vždy k jednomu roku z období 1918–1938 Československou republiku jako mnohonárodnostní stát, v němž literatura vznikala a byla čtena nejen v češtině, ale také ve slovenštině, němčině, ruštině, ukrajinštině, maďarštině či polštině, kde se na literárním dění podíleli nejen spisovatelé, ale také překladatelé, nakladatelé či čtenáři, kde společensky nerezonovaly pouze umělecké výboje či politické provokace avantgardistů, ale také mezinárodní bestsellery a rovněž produkty lokální populární kultury. Literární kronika první republiky je obrazově-výkladová kniha určená širší veřejnosti. Obrazová složka v ní má stejnou důležitost jako výkladová. Sestává z více než tisíce pečlivě vybraných knižních obálek, fotografií, reklamních materiálů, karikatur, ukázek rukopisů a dalších vizuálních dokumentů.

Publikácia vychádza z bohatého archívu fotografií Antona Šmotláka (1920 - 1979), na ktorých zaznamenal oficiálny aj neoficiálny literárny život na Slovensku v dvoch desaťročiach. Literárni vedci Vladimír Petrík a Vladimír Barborík v krátkych sprievodných textoch a výberom citátov z dobovej tlače približujú, ako sa menili literárne a spoločenské pohyby 60. a 70. rokov minulého storočia, najmä ako sa menil vzťah moci a umeleckej tvorby aj postoje autorov.

Monografia Hľadanie rozprávača je venovaná prózam Vincenta Šikulu, významného predstaviteľa modernej slovenskej literatúry 2. polovice 20, storočia. Prvá časť prostredníctvom interpretácie jednotlivých Šikulových kníh prináša pohľad na vývin autorovho rozprávačstva v prozaickej tvorbe pre dospelých v 60. rokoch, druhá časť reflektuje celok diela aj v dobových historicko-spoločenských súvislostiach. Východiskom práce na monografii bolo presvedčenie, že relevantná časť Šikulovej tvorby je aj v súčasnosti živou, čitateľsky príťažlivou súčasťou domácej literárnej kultúry.

Rozhovory redaktora Vladimíra Barboríka s literárnym vedcom, jubilujúcim Vladimírom Petríkom. Forma tejto publikácie predstavuje jeden zo spôsobov, ako sa mohol Vladimír Petrík podeliť s čitateľom o svoje spomienky. Skutočný žánrový základ knihy je memoárový, otázky sú predovšetkým podnetom pre pamäť odpovedajúceho: neimitujú spor a nepredstierajú partnerstvo.