Anton Rákay
15. květen 1925 – 27. červenec 2013
Tento autor se ve své próze věnoval lékařskému prostředí a s ním spojeným etickým a morálním dilematům. Jeho díla se zabývala závažnými tématy, jako je rakovina, soukromí pacientů a eutanazie, a reflektovala tak každodenní výzvy lékařské profese. Kromě beletristické tvorby publikoval také rozsáhlé odborné práce z oblasti medicíny. Jeho psaní nabízí hluboký vhled do složitosti lékařské etiky a lidské morálky.
Narodil sa 15. mája 1925 vo Vrbovom. Do základnej školy chodil v rodisku, zmaturoval roku 1944 na Gymnáziu v Malackách. V rokoch 1944-1950 študoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Po skončení vysokoškolského štúdia nastúpil ako lekár pneumoftizeológ do sanatória vo Vysokých Tatrách. Tu pôsobil takmer štyri desaťročia. Pre politické postoje v období normalizácie ho roku 1984 poslali do predčasného dôchodku. Teraz žije v Štôle a venuje sa literárnej tvorbe.
Napísal vyše päťdesiat vedeckých odborných prác zo svojej lekárskej profesie. Umeleckej tvorbe sa začal venovať na sklonku profesionálnej kariéry. Lekárske povolanie a presila prežitého mu celkom zákonite určili aj nosnú tému jeho epických diel. Knižne debutoval románom Tabu (1991). Ide o príbeh onkologicky postihnutého pacienta a jeho ošetrujúceho lekára, ktorý pacienta otvorene informuje o závažnosti jeho diagnózy. Na pozadí tejto drámy autor nastolil nielen základnú otázku lekárskej etiky, či povedať chorému celú pravdu, ale aj iné existencionálne otázky o zmysle ľudského života. V románe Koniec sezóny v raji (1994) vyrozprával príbeh citového vzťahu starnúceho muža k dvadsaťtriročnej žene. Rozprávanie sa kompozične pohybuje na rozhraní vecnej a umeleckej literatúry, pretože sú doň zakomponované autentické úradné dokumenty. V nasledujúcom románe Dvojitá stredová čiara (1994) vyrozprával príbeh dvoch priateľov, ktorých úprimný kamarátsky vzťah naruší láska k jednej a tej istej žene. Z lekárskeho prostredia vysokohorského sanatória tematicky čerpá román Tiché biele steny (1995). Je to generačná výpoveď o päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch, ktorých politická perfídnosť sa veľmi konkrétne premietla aj na lekárske pracoviská, v tomto prípade do zápasu kolektívu lekárov s tuberkulózou. Román Zatmenie hviezd (1997) rozpráva o boji osamoteného detského lekára proti chemickému koncernu, ktorého rakovinotvorné emisie ohrozujú zdravie detí. Človeka v hraničnom stave života a smrti, rozhodujúcom sa pre eutanáziu, sugestívne analyzuje v próze Podaj ruku smrti (1998).
august 1998