Jozef Jablonický
3. leden 1933 – 7. prosinec 2012
Jozef Jablonický je uznávaný slovenský historik, jehož práce se soustředí na klíčová období československé historie 20. století. Zkoumá zejména témata protifašistického odboje a Slovenského národního povstání. Jeho badatelský přístup se vyznačuje hlubokou analýzou a snahou o reinterpretaci historických událostí, často proti proudu dobových ideologií. Díky své nekompromisní vědecké práci, i přes období perzekuce a zákazu publikování, přispěl k odhalení a pochopení složitých dějinných procesů.
Jozef Jablonický (nar. 3. januára 1933 v Zavare pri Trnave) po skončení Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Trnave a zároveň inšpektor pre kultúru, v rokoch 1960 – 1974 v Historickom ústave SAV, neskôr ako vedúci oddelenia najnovších dejín. V roku 1964 získal vedeckú hodnosť kandidáta historických vied. Z politických príčin musel v roku 1974 odísť z HÚ SAV a zamestnal sa v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody. Nemohol oficiálne publikovať a výsledky svojej vedeckej práce uverejňoval doma ako strojopisné samizdaty a v zahraničí (najmä v Kanade a USA). Po roku 1989 pracoval až do odchodu do dôchodku v Ústave politických vied SAV, od roku 1990 v Politologickom kabinete SAV, v rokoch 1990 – 1998 ako jeho riaditeľ, 1998 – 2007 ako predseda vedeckej rady. V rokoch 1990 – 1992 bol predseda Komisie vlády SR a zároveň podpredseda Komisie vlády ČSFR pre analýzu historických udalostí v rokoch 1967 – 1970. V roku 1992 obhájil v Prahe hodnosť doktora historických vied. V súčasnosti je členom správnej rady Československého dokumentačného strediska v Prahe.
Po odborných publikáciách Robotnícke hnutie na trnavsku za kapitalistickej ČSR (1961), Protifašistický odboj v Trnavskom okrese v rokoch 1938 – 1945 (1962), Slovensko na prelome (1965) priniesol nový pohľad na SNP v knihe Z ilegality do Povstania (1969). Okrem nich je autorom Slovníka Slovenského národného povstania (1970). Po dvadsaťročnom zákaze publikovania vydal Povstanie bez legiend (1990), Glosy o historiografii SNP (1994) a Podoby násilia (2000). Výsledky svojho vedeckého bádania najmä o SNP a životných osudoch jeho účastníkov, ktoré uverejňoval v mnohých odborných časopisoch, knižne vyšli vo vydavateľstve Kalligram v dvoch zväzkoch: Samizdat o odboji (2004), Samizdat o odboji II. (2006), za tretí zväzok Samizdat o disente (2007), obsahujúci výber zo samizdatových záznamov o normalizácii v Československu z rokov 1976 – 1989 a autentické dokumenty, mu udelili Cenu Dominika Tatarku za rok 2007.