Gabriel Vereš
Narodil som sa na dedine a tam už každý z nás bol úzko spätý z prírodou v rôznej forme od malička. Stretával som sa s domácimi zvieratami, poľnými plodinami, ovocím, či kvetinami. Chodil som na hríby a maliny. Zo začiatku ma očarili drobné hospodárske zvieratá a tak som choval holuby, zajace a sliepky. Tu začala moja spolková činnosť, lebo som sa stal členom spolku a moje zvieratá získali nejedno ocenenie nielen na regionálnych výstavách, ale i na celoštátnej úrovni. Tento koníček ma držal až do skončenia gymnázia, keď som pre štúdia na vysokej škole musel s tým skončiť. Ďalej ma lákal rybolov, alebo skôr príroda s tým spojená. V Nitre, keď už som mal podmienky na to, venoval som sa kynológii, chovu a výcviku psov, bol som členom okresnej kynologickej rady , členom výstavného výboru v Nitre atď. To všetko spomínam preto, aby sme mali typ a našli priestor pre získavanie nových členov.
Moje kaktusárske začiatky viem celkom presne určiť, pretože súvisia s vojenčinou v roku 1965-66 v meste Čáslav, odkiaľ som často chodil za mojím bratom do Prahy. On mi dal prvý kaktus a mal malú kolekciu na parapete okna, kde sa im dobre darilo. Po vojne som sa oženil a pri jednej návšteve Prahy ma brat zobral za \"ozajstným\" kaktusárom, bol to pán Křepela, ktorý pestoval kaktusy na terase v stolovom fóliovníku. Pretože videl môj záujem, tak mi sľúbil, že až bude preberať svoje kaktusy, tak mi dá pár kusov. Svoj sľub splnil a ja som na moju veľkú radosť dostal balík s rôznymi peknými kaktusmi, medzi ktorými nechýbali ani naštepené kusy. Mnohé rastliny mám dodnes a mám k nim mimoriadnu úctu. Pretože moje vedomosti boli úplne chabé, tak som si kúpil prvú knižku, ktorá sa volala \" Kniha o kaktusoch\"- Walther Haage. Naučil som sa ju takmer naspamäť a podľa nej som začal \"trápiť\" moje kaktusy. Priznám sa, pár pekných rastlín mi odišlo, boli nad moju úroveň! Mal som šťastie, že som nastúpil do zamestnania, kde som spoznal dvoch už vtedy skúsených kaktusárov, bol to Juraj Szechenyi a Dušan Poliak.
Pamätám sa na to, že v auguste 1968 som sedel na plochej streche domu starých rodičov mojej manželky pri svojom prvom skleníku , ktorý mal veľkosť cca 1m2 a sledoval som pohyb tankov po meste. V skleníku boli moje darom získané kaktusy a už kvitli....
Gabriel Vereš