Žo Langerová Knihy

Kniha představuje vysoce hodnotnou memoárovou literaturu, která odkrývá mnohé z nedávných dějin, především společenské a politické poměry v Československu padesátých a šedesátých let. Autorka přesvědčivě vykresluje atmosféru doby, vnitřní pohnutky a charaktery lidí. Osobní osudy a rodinné vztahy se pojí s pronikavými obecnými vhledy na společenskou situaci a zvrácenost komunistické ideologie. Kompozice knihy má charakter rozvětveného románu. Žofie Langerová, budapešťská Židovka, se provdala za slovenského levicového intelektuála Oskara Langera. Po válce se vrátili na Slovensko na popud Langerových komunistických přátel. Langer působil jako střední komunistický kádr a byl zatčen v roce 1951, kdy byl donucen svědčit proti Slánskému a odsouzen na 22 let. Zatímco Langer zůstal přesvědčeným komunistou, Langerová, i když měla od počátku pochybnosti, přišla o iluze v roce 1951, kdy na ni a její děti dopadla šikana režimu. Přesto se s manželem nerozvedla, ani pod tlakem během jeho věznění. Langer zemřel v roce 1966. Hlavní část pamětí napsala Langerová během pražského jara před ruskou okupací. Po srpnu 1968 emigrovala do Švédska. Její paměti poprvé vyšly anglicky v Londýně v roce 1979 a byly přeloženy do několika jazyků.

Spomienky Žo Langerovej zachytávajú ťažký život s Oskarom Langerom, komunistom odsúdeným na dvadsať rokov väzenia počas politických procesov v päťdesiatych rokoch. Autorka opisuje atmosféru Bratislavy v tejto dobe a ťažkosti prenasledovanej matky dvoch detí. Po okupácii Československa a manželovej smrti rodina emigrovala. Kniha bola preložená do angličtiny, francúzštiny a napokon vyšla vo Švédsku, kde Žo Langerová zomrela. Text z obálky druhého vydania: Kto chce spoznať našu minulosť, mal by si prečítať túto knihu. Napísala ju Žofia Langerová, manželka Oskára Langera, ktorý strávil päťdesiate roky vo väzení, hoci bol sám komunistom. Málokto dnes pozná manželov Langerovcov, rodičov kedysi populárnej speváčky Zuzky Lonskej. Žofia prežila ťažkých desať rokov v nádeji, že sa jej manžel vráti, pričom si uvedomovala, že ideálna komunistická spoločnosť je chiméra a realitou je násilie totality. Píše o osude ženy, ktorej muž bol odsúdený vo vykonštruovanom procese, no stále veril v hlbší zmysel svojho boja. Langerovej dielo nie je len svedectvom doby, ale aj kvalitnou literatúrou, ktorá obsahuje fakty, osobný pohľad, emócie a humor, ktorý je trpký, ale pôsobivý. Kniha sa číta na jeden dúšok a určite vás osloví.

Kto sa chce niečo dozvedieť o našej vlastnej minulosti, mal by si prečítať túto knihu. Napísala ju Žofia Langerová, manželka Oskára Langera, ktorý celé päťdesiate roky sedel v komunistickom väzení, napriek tomu, že sám bol pravoverným komunistom. Alebo práve preto. Asi dnes málokto vie, kto boli manželia Langerovci. Možno trochu osvieži vašu pamäť skutočnosť, že to boli rodičia kedysi populárnej speváčky Zuzky Lonskej. Jej matka, Žofia, prežila ťažkých desať rokov v nádeji, že jej manžel sa vráti. Čakala, dúfala a deň za dňom sa presviedčala, že jej muž neobetoval svoj život správnej myšlienke, že ideálna komunistická spoločnosť je chiméra, že reálne je iba násilie, ktoré sprevádza každú totalitu. Píše o údele ženy, ktorej muž bol vo vykonštruovanom procese odsúdený na vyše dvadsať rokov a stále veril, že to má akýsi hlbší zmysel, bol to skrátka veriaci komunista. Langerovej kniha nie je však len svedectvom doby. Je to aj dobrá literatúra a má všetko, čo má takáto literatúra obsahovať – fakty, osobný pohľad, emócie, detaily, v ktorých sa zrkadlí celok a v neposlednom rade humor, trpký, ale o to pôsobivejší. Už dávno sa mi nestalo, aby som knihu prečítal na dúšok. Skúste to aj vy, neoľutujete. Milan Lasica