Dana Podracká Pořadí knih

Dana Podracká sa nám v zbierke Paternoster, podobne ako vo väčšine svojej predošlej básnickej aj esejistickej tvorby, predstavuje ako autorka skúmajúca mýtické súradnice nášho sveta, vnútorné vzťahy jednotlivých vrstiev najvšeobecnejšej ľudskej skúsenosti a rozličné stránky kozmického rozmeru bytia. Hoci nijako neskrýva, že svoje ľudské a umelecké poznanie čerpá z osobnej skúsenosti, ba často priam ostentatívne štylizuje svoje texty do prvej osoby jednotného čísla, jej popisy, odkazy a postrehy nikdy neskĺzavajú do narcistického privátna či do egocentrického sentimentu, ale odkrývajú tie siločiary jej vedomia a podvedomia, čo celkom prirodzene a nenásilne korešpondujú s najvnútornejšou skúsenosťou každého z nás.

Esejistka a poetka Dana Podracká zostavila publikáciu venovanú najvýraznejšej slovenskej prozaičke Božene Slančíkovej Timrave (1867 – 1951), ktorej 150. výročie narodenia si tento rok pripomíname. Z úryvkov jej diel a korešpondencie sa pokúsila vytvoriť plastický obraz autorky, ktorej „spoločnicou bola po celý tvorivý život samota – tá vonkajšia i tá vnútorná“ (A. Matuška). Timravina existencia je aj plná duchovnej driny. Je to prvá moderná slovenská ženská spisovateľka, ktorej prózy sa neprestávajú čítať a interpretovať dodnes.

Esejistická kniha Dany Podrackej je pokusom nájsť v Štúrovom diele duchovnú zem a zrekonštruovať za pomoci jeho myšlienok, ako aj myšlienok jeho rovesníkov, čím je a čím by mohol byť duchovný štát ako vedomá kultúrna voľba. Názov esejistickej knihy je hľadaním odpovede na otázku, prečo trvá zatykač na Štúra dodnes. Jedni mu vyčítajú zbytočné teologické závažia, iní príklon k Slovanstvu, osobitne k Rusku, ešte ďalší jeho metafyzickú podstatu, ktorej sa nedokážu zmocniť. Štúr prečnieval a aj preto je jednou z najvýznamnejších osobností slovenskej histórie.

Dana Podracká je pokladaná za najvýraznejšiu slovenskú poetku súčasnosti. Jej nová básnická zbierka Kubus je bohatá „na osobne ladené obrazy a zároveň vzrušujúce ponory do našich kolektívnych podvedomí a výletov do nadosobných kozmických labyrintov,“ hodnotí nové básne jej kolega I. Čičmanec. „Všetko v tejto zbierke prezrádza autenticitu zážitku a veľký zmysel pre najširšie kultúrne, civilizačné a existenciálne súvislosti. Podrackej obrazy nedogmaticky odhaľujú čosi veľmi podstatné, človečie, čo býva nášmu prvoplánovému zraku skryté, čo však neustále hýbe našimi životmi. Je to v pravom zmysle slova vizionárska poézia.“

Sbírka básní zkušené slovenské autorky Dany Podracké „Persona“ zavádí čtenáře do prostoru mezi prožitým a napsaným. Nabízí dobrodružné hledání vlastního já prostřednictvím pohledů dovnitř i vně jednotlivých básní-příběhů. Za slovy se objevují stíny i záblesky světla přesvědčující o životnosti světa stvořeného ze šestačtyřiceti písmen (slovenské) abecedy.

Vybrané básne poprednej slovenskej poetky a esejistky, doplnené o cyklus nových veršov. Recenzia „Podracká je jedna z mála tých, ktorí ešte dávajú poézii zmysel existencie, lebo pochopili, že aktuálne to potrebuje viac ako kedykoľvek predtým. Cez seba pre ňu objavila modus operandi – spôsob, akým vie hovoriť originálne a účinne: „posvätný oheň treba zhasínať / a nanovo posväcovať v ústach, / maličkom chráme“. Nachádzame u nej bezprostrednú vieru v kompetencie básnickej výpovede, presvedčenie, že k básni pravda prirodzene patrí, že báseň dokáže vlastným jazykom uchopiť pravdu, aj a najmä univerzálnu. (...) Charakteristické momenty originality tejto poézie dopĺňajú prvky legiend a mýtov, náboženské, spoločenské a umelecké kontexty. Stavba básne sa však nerozpadá pod tlakom významovej rôznorodosti, nerozleptá ju ani jeden zo spomenutých prvkov. Do ohniska významového diania sa od prvého po posledný riadok dostáva lyrická rozprávačka, jej fabulácie a paraboly, etudy otvorené pôsobeniu reality a pocitov, jej detailná názornosť i exponované zamĺknutia, jej schopnosť lapidárne konštruovať nové významy od prvotného impulzu až k pointe, pritom nič neubrať z ich tajomnej, nevysloviteľnej hĺbky, nič nestratiť z možností poznávania prostredníctvom kontemplatívnej intuície, akéhosi posvätného odkrývania (sacrum). V tomto je postavenie Dany Podrackej v našej poézii naozaj jedinečné." Radoslav Matejov