Mikuláš Kováč

18. máj 1934, Lekér, dnes Hronovce – † 26. máj 1992, Banská Bystrica) bol slovenský básnik. Narodil sa v učiteľskej rodine a vzdelanie získaval v Leviciach, Banskej Bystrici, kde študoval na Vyššej priemyselnej škole strojníckej a v Bratislave, kde v rokoch 1954-55 študoval na Vysokej škole pedagogickej, no zo zdravotných dôvodov štúdium nedokončil. V roku 1953 pracoval ako konštruktér vo Zvolene, v rokoch 1956-58 bol školským referentom Banskej Bystrici, v rokoch 1958-1962 pracoval ako metodik v Dome osvety v Banskej Bystrici. V roku 1962 začal pracovať ako dramaturg banskobystrického bábkového divadla, od roku 1967 bol redaktorom denníka Smer a od roku 1969 bol redaktorom Československého rozhlasu v Banskej Bystrici. V rokoch 1974-1980 pracoval v Osvetovom stredisku, od roku 1980 bol na invalidnom dôchodku.

Po Mikulášovi Kováčovi je pomenovaná Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici.

Jeho prvé diela vznikli na základe potreby vyjadriť svoje spomienky na detstvo, sociálne problémy, vojnové obrazy, spomienky na fašizmus. Jeho básne boli tak silné, takže napriek tomu, že časopisecky uverejnil len pár básní, už v roku 1960 debutoval zbierkou básní Zem pod nohami. Tematicky sa v nej vracal k 2. svetovej vojne, utrpeniu detí, ľudí v koncentračných táboroch a pod. Vo svojich ďalších dielach sa vracia k pôvodným témam, ale taktiež sa venuje i súčasnému životu. Okrem tvorby pre dospelých sa venoval i tvorbe pre deti a mládež.