Peter Zajac Pořadí knih (chronologicky)

Celan patrí k najvýznamnejším básnikom 20. storočia. Jeho lyrika v plnej miere zodpovedá tomu, čomu sa hovorilo od 60-tych rokov 20. storočia lyrika ako paradigma moderny. Jednotlivé texty sa zaoberajú čítaním Celanových kľúčových básní, ich vzťahu k básňam bukovinských básnikov, korešpondenciám so svetovými básnikmi. Osobitné miesto má v esejach vzťah k matke, ženám, ne-miestam Celanových pobytov, existenciálna úzkosť z holokaustu. Texty sa venujú aj premenám Celanovej poetiky v jednotlivých meridiánoch jeho života a jej zmeny od klasickej poetiky básnickej moderny ku krajným polohám modernej lyriky 20. storočia.

Zborník Poetika festivity (ed. Peter ZAJAC) autorského kolektívu René Bílik, Zora Prušková, Anton Vydra, Kristína Pavlovičová, Tibor Pichler, Aleksandra Hudymač, Marcela Mikulová, Daniel Domorák, Anna Kobylińska, Adam Bžoch, Fedor Matejov, Pavel Matejovič, Ľubomír Plesník, Dalibor Tureček, Peter Zajac je kolektívnym knižným výstupom výskumnej úlohy Poetika textu a poetika udalosti. Projekt a zborník je vedecky inovatívnym príspevkom k riešeniu problémov novej poetiky. Úvod Petra Zajaca a pätnásť autorských príspevkov je venovaných rozsiahlej škále problémov novej poetiky. Je súčasťou inovatívnej poetiky udalosti, ktorá je kľúčovou súčasťou kultúry prezencie. Otvára veľkú oblasť inštitucionalizovaných a neinštitucionalizovaných foriem sviatkov, slávností, rituálov, ceremónií, a to posvätných, aj profánnych. Je poetikou príliš mnohého, prekračovania, transgresie, a poetikou príliš máloho, spätného návratu, regresie, pričom jeho osobitnou polohou je poetika limbickosti, pozdĺžneho pohybu na hraniciach regresie a transgresie.

Cieľom publikácie bolo priniesť ucelený a faktami a argumentmi podložený pohľad na realitu socializmu u nás v rokoch 1948 až 1989, tým prispieť k zreálneniu historickej pamäti a k búraniu mýtov o ňom. Chceli sme tým zároveň demaskovať socializmus a ukázať jeho pravú tvár, podstatu v praxi a nezamýšľané dôsledky. Socializmus totiž považujeme za aktuálny a vážny spoločenský problém, keďže podliehanie mýtom o ňom, príklon k nemu a oživovanie jeho zmutovaných foriem a prvkov podľa nás ohrozuje slobodu, prosperitu a bezpečnosť ľudí a civilizačné základy dnešných spoločností.

Monografia nadväzuje na autorove práce Tvorivosť literatúry (1990) a Pulzovanie literatúry (1993). Obsahuje literárnoteoretické a interpretačné texty sledujúce zmeny od estetiky k poetike chvenia a k novej existenciálnej poetike textu a udalosti.

Myslenie Rudolfa Filu je ako tok. Má svoje koryto, prúdy, kaskády, skoky, víry, ponorné prúdenia, ale aj meandre, zátočiny, stojaté vody, brehy, hate, hrádzky. Byť autobiografický znamená v prípade Rudolfa Filu predovšetkým bytie vo výtvarnom umení. Otázky praktického života najradšej vypúšťal. Rozhovory krúžili aj okolo viacerých návratných tém, ktoré Filu práve zaujímali. Voči témam, ktoré nebavili, sa správal ako dieťa. Tváril sa, že otázku prepočul, odbehol od témy, mávol rukou a nechal ju tak. Keď to nešlo ináč, alebo si niečo nepamätal, ukázal na pani Dorotu, ktorá bola od začiatku pri všetkých rozhovoroch a bola ich pamäťou. Hovor Rudolfa Filu a Doroty Filovej, výtvarníka a reštaurátorky, sa postupne zmiešaval do jedného toku, ako sa doňho zlieva spoločný život. Ich dialóg bol otvorený, a pritom zdržanlivý. Mnohé vypovedali, čosi ostalo naznačené, niečo medzi Érosom a Thanatosom skryté.

Hlavnou postavou desiatich rozhovorov Antona Vydru a Petra Zajaca je slovenský spisovateľ a disident Dominik Tatarka. Dialógy sa dotýkajú slovenskej literatúry, výtvarného umenia, politického a občianskeho života, pričom Tatarka je ich centrálnou postavou. Predstavuje syna, ktorý si musel vymyslieť otca, ktorého nepoznal, a jeho vzťahy s matkou a sestrami ovplyvnili aj jeho vzťahy s inými ženami. Rozhovory skúmajú, aký typ žien ho fascinoval a ako si získaval ich srdcia. Dôležitou témou je aj Tatarkov písací štýl a jeho premeny, ako aj jeho vášeň pre prepisovanie textov. Ako presvedčený komunista rýchlo zistil, že socialistický realizmus nie je preňho, a rozhodol sa pre disidentstvo a život na okraji spoločnosti. Napriek obmedzeniam totalitného režimu sa jeho meno vytratilo z literárnych dejín, pričom archív sa stal jeho záchranou. Po opustení Katolíckej cirkvi sa v starobe vrátil; otázkou zostáva, prečo. Tatarka bol tiež obdivovateľom moderného výtvarného umenia, pričom sa zaujímal o nové trendy a konflikty s umelcami. Jeho schopnosť obdarovať iných a nadšenie pre veci, ktoré ho zaujímali, ho odlišovali od väčšiny spoločnosti. Napriek tomu, že Démon súhlasu nie je jeho vrcholným dielom, je najznámejším. Témy o démonoch a smrť, s ktorou sa konfrontoval počas života, sú významné. Kniha ponúka pohľad na Tatarkov život a vyzýva čitateľa, aby si sám našiel odpovede na otázky, ktoré vyvstávajú.

Kniha se zabývá estetickou a poetologickou kategorií klasicismu z literárněhistorického hlediska. V Prolegomenech navrhuje model, který počítá s latentním klasicistním povědomím trvajícím zhruba mezi léty 1775—1850, a sleduje různotvary klasicistních manifestací po celou sledovanou dobu. Dále resumuje předpoklady českého klasicismu v klasicismu italském, francouzském a německém. Autorský tým se skládá z pracovníků Ústavu pro českou literaturu AV ČR, Ústavu slovenskej literatúry SAV, Ústavu bohemistiky FF JU a Ústavu české literatury a knihovnictví FF MU.

Kolektívna monografia prináša nový pohľad na romantizmus v slovenskej literatúre. Reflektuje ho v kontexte slovenskej a českej literatúry v širších historických koreláciách ako dynamický pluralitný dobový uzol v škále rozličných konfigurácií a vo viacerých paralelných vrstvách medzi dvoma vyhranenými pólmi vlasteneckého a mesianistického romantizmu. Monografia sa člení na teoretické Prolegomena a na Argumentum, obsahujúce vybrané prípadové štúdie a osobitnú kapitolu, venovanú výtvarným prejavom romantizmu, sprevádzanú reprezentatívnou obrazovou prílohou.

Zborník obsahuje 21 štúdií z oblasti literárnej vedy, histórie, jazyka, filozofie a dejín umenia, ktoré sa zaoberajú nielen osobnosťou a dielom Ľudovíta Štúra, ale najmä rozličnými podobami utvárania generácie národného hnutia a širšie tiež otázkami slovenského národa a kultúry v 19. storočí.

Cieľom sond do slovenskej literatúry 20. storočia je nanovo prečítať texty kľúčových autorov (od Vajanského po súčasnosť), nakoľko adekvátne čítanie je dôležité pre aktuálne poznanie ich diela a umožňuje položiť si otázku, aké sú základné kultúrnohistorické, literárnohistorické a historickopoetologické koordináty slovenskej literatúry 20. storočia. Predkladaná lektúra textov jednotlivých autorov ukazuje, že ich možno prečítať v novej, živej a otvorenej čitateľskej perspektíve. Použitie slova sonda v pomenovaní zväzku zdôrazňuje významný moment, a to, že nejde o reprezentatívnu úplnosť, ale o interpretačnú výberovosť jednotlivých textov a autorov.

Fedor Gál a Peter Zajac a ich slovný a myšlienkový ping-pong na témy nadhodené veľkými či malými udalosťami roku 2014. Výber stĺpčekov z časopisu .týždeň zhŕňa predošlý rok a zároveň ho stavia do svetla otázok a zamyslení, ktoré aj nás provokujú nielen k rekapitulácii predošlého roka.

Dvadsaťpäť je počet rokov, ktoré uplynuli od revolúcie. Dvadsaťpäť 2014-1989 je názov novej knihy trojice autorov - Fedora Gála, Petra Zajaca a Mira Švolíka. Kniha vychádza vo vydavateľstve Artforum a je akousi dvojičkou k spoločnej knihe Petra Zajaca a Fedora Gála 1+1, ktorá vyšla vo vydavateľstve Petrus v roku 2004. Nadväzuje na stĺpčeky, ktoré písali obaja posledné roky pre magazín .týždeň. Rozhodli sa texty sústrediť na oblúk rokov 1989 – 2014 a nastaviť im akési viaclomné zrkadlo. Peter Zajac o vzniku knihy hovorí: „Chceli sme nasvietiť rok 1989 rokom 2014 a rok 2014 rokom 1989 a spätne reflektovať zmeny, ku ktorým u nás došlo za posledných dvadsaťpäť rokov. Zároveň sme sa na ne chceli pozrieť z dvoch odlišných uhlov pohľadu. Vedome sme sa rozhodli pre skratku, nechceli sme dobu popisovať, ale hľadať jej metaforu, ktorej František Mikloško hovorí znamenie doby.“ Texty spolu s intímnymi dobovými fotoesejami Mira Švolíka vytvárajú súčinnosť všetkých troch uhlov pohľadov a perspektív na dvadsaťpäť rokov, ktoré od revolúcie uplynuli.

Sborník z literárněvědné konference. Studie jsou výsledkem tříletého projektu, zkoumajícího nadnárodní kontexty české národní literatury 19. století, Vychází ve spolupráci s Ústavem bohemistiky FF JČU v Českých Budějovicích.

Kniha přináší reprezentativní průřez slovenskou literární vědou, který zatím nemá obdoby. Příspěvky z rozpětí šesti desetiletí byly rozděleny do tří okruhů: 1) texty programové a teoretické; 2) texty analytické nebo interpretační, věnované konkrétním dílům slovenské, resp. české literatury; 3) diskuzní, kritické bilanční, historizující texty, jejichž tématem je sám strukturalismus, jeho varianty, pokračování či souvislosti. Před nabízejícími se ostřejšími problémovými liniemi, sugerovanými frekvencí určitých témat v slovenském strukturalismu, které by mohly tvořit dominantu antologie, byla dána přednost určité rozmanitosti jako potenciální záruce zajímavosti a vstřícnosti ke čtenáři. Antologie zahrnuje práce těchto autorů: Mikuláš Bakoš, Klement Šimončič, Alexander V. Isačenko, Igor Hrušovský, Viktor Kochol, Eugen Pauliny, Stanislav Šmatlák, Nora Beniaková, František Miko, Ján Števček, Oskár Čepan, Milan Hamada, Viliam Turčány, Anton Popovič, Milan Šútovec, Peter Zajac, Valér Mikula, Tomáš Horváth, Pavol Minár.

Záznam diskusií dvoch významných slovenských osobností, uverejňovaných na stránkach týždenníka Domino fórum, na témy, ktoré ich zaujali. Ide o 7. zväzok voľnej edície LIMES.

Publikace věnovaná přínosu čtyř významných dramatiků vídeňské moderny — Hugo von Hofmannsthala, Arthura Schnitzlera, Hermanna Bahra a Karla Krause.

Literárnovedná práca sa usiluje vymedziť teoretické podmienky, za ktorých sa môže tvorivosť v literatúre uplatniť, ako aj jej konkrétne prejavy. S doslovom Fedora Matejova.

Výber troch fabulačne uzavretých próz z románov Južná pošta a Agáty vyšiel pod názvom Kraj za vinicami (1983) a bol určený mládeži.

PRÍBEH DOKTORA FAUSTA svetoznámeho čarodejníka a černokňažníka ako sa upísal diablovi aké medzitým zažil neobyčajné dobrodružstvá ako ich sám pripravil a vyvolal až do jeho posledných dní - pre čitateľov od 11 rokov podľa rôznych prameňov prerozprával Peter Zajac.