Karol Urban Knihy

Svědectví z druhé strany barikády. Událost desetiletí! „Nenápadní“ estébáci na chodníku před Dubčekovou vilou. „Nenápadní“ estébáci na ostrůvku tramvaje.„Nenápadní“ estébáci všude, kam se Dubček podíval. Hodinu po hodině, den po dni – celá dvě desetiletí. Stohy popsaných hlášení: S kým se potkal? Koho cestou do práce pozdravil? Jakým směrem se ohlédl? Obludná nesmyslnost se před námi otevírá skrze všední, šedivé, zdánlivě banální obrazy. Vystupuje ze stínu zapomnění, dostává se nám pod kůži. Ale co je nejdůležitější: díky autorově upřímné otevřené a důkladné výpovědi budeme o systému fungování komunistické StB vědět víc. Studií o praxi StB byla napsána řada. Vzpomínky mnohých z těch, kterým StB vážně zasáhla do života, také známe. Toto je však první otevřený pohled do zákulisí, techniky i psychologie StB zevnitř. Díky upřímné výpovědi sledovače Státní bezpečnosti (a někdy i díky kouzlu nechtěného) můžeme do myšlenkového světa StB nahlédnout „z druhé strany barikády“. Na autora můžeme mít různé názory. Můžeme jím pohrdat, anebo můžeme ocenit, že našel odvahu všechno popsat a v samotném závěru se omluvit. Kdo něco takového dokázal? Kdo z nich? Na takové svědectví jsme čekali celých 23 let.

Spomienky bývalých príslušníkov ŠtB ochotných podať svedectvo, obsahujú najzaujímavejšie poukazy na menej známe a doposiaľ nepublikované akcie zaniknutej Štátnej bezpečnosti. Všetky by sa ani do jednej knižky nezmestili. Predkladané sú skôr voľnejšou interpretáciou, avšak pravdivou. Niektoré sa odohrali na javisku dávnejších čias histórie Spomienky bývalých príslušníkov ŠtB ochotných podať svedectvo, obsahujú najzaujímavejšie poukazy na menej známe a doposiaľ nepublikované akcie zaniknutej Štátnej bezpečnosti. Všetky by sa ani do jednej knižky nezmestili. Predkladané sú skôr voľnejšou interpretáciou, avšak pravdivou. Niektoré sa odohrali na javisku dávnejších čias histórie Československa okolo roku 1948, iné v období po roku 1968, až po rok 1989, na konci ktorého už nie je osudová osmička. Svedčia o ich služobnej kariére a postojoch v kľúčových momentoch dejinných zvratov. Mnohé by sa mohli zdať ako neuveriteľné, o iných dodnes nie je všetko dokonale známe. Ani väčšine ich aktérov. ..

Autor, vystupujúci pod pseudonymom, prináša po úspešnom titule “Sledoval som Dubčeka“ ďalšie svedectvá bývalých príslušníkov štátnej bezpečnosti. Ide o skutočné príbehy reálnych ľudí, ktorým z pochopiteľných dôvodov mená pozmenil, alebo vystupujú iba pod krycími iniciálmi. Pravda, ktorá nemusí voňať každému. Martin je jej bývalý dôstojník. Nemal politickú ani riadiacu funkciu. Jedinečnosť jeho výpovede spočíva v príbehoch, ktorých sa priamo zúčastnil v uliciach Bratislavy a Prahy. Je jeden z mnohých, vtedy mladých tridsiatnikov, tvoriacich súčasť mašinérie bezpečnostného aparátu štátu. Necítia sa však ako vrahovia ani kriminálnici. Milujú pravdu a sú kritickí k interpretáciám, ktoré vo svojej horlivosti pôsobia kontraproduktívne. Nemajú záujem na obhajobe, rovnako ani na prikladaní polienok nenávisti. Martin svoj príbeh nepovažuje za pekný, rozhodne však za pravdivý. Nebojí sa nikoho, pretože nikomu neublížil. Má šťastie na dobrú pamäť, spomienok mu ostáva dosť aj na tretiu knihu... Čitateľ sa dočká autentického, miestami drsného štýlu, ešte viac umocňujúceho obdobie normalizácie, v ktorom sa príbehy odohrali.