Publikácia zachytáva šesťdesiatročnú históriu Aeroklubu Prievidza, jedného z 27 aeroklubov Slovenska, kde sa lietaniu a parašutizmu venovali tisíce mladých ľudí. Mnohí milovníci tretieho rozmeru sveta - výšok - tu našli svoj druhý domov. Kniha vydáva svedectvo mladej generácii o minulosti letiska tak, aby svojimi dnešnými očami a poznaním videli i jeho budúcnosť.
V knihe je cez výpoveď matky opísaný život mimoriadne inteligentného, talentovaného, rozporov plného počítačového odborníka a podnikateľa Petra Uhera z Prievidze, ktorý odišiel po maturite hľadať šťastie a uplatnenie do Kladna a neskôr do Prahy. Ešte na gymnáziu sa o neho začala zaujímať ŠTB. Pokračovalo to aj počas jeho aktívnej činnosti v Charte 77. Po neúspešnom obchode s počítačmi, po prvom podozrení, že ide po ňom aj vymáhačská mafia ušiel do Rakúska, odtiaľ do Peru, Chile a nakoniec sa ukryl na Tahiti, kde žil v nádhernej prírode. Žil ako pustovník ilegálne, v stane, neskôr v chatrči 17 rokov, pričom spôsob a miesto pobytu nikomu, ani rodičom neprezradil. Pol roka po Petrovej smrti vycestoval na Tahiti jeho brat Ivan hľadať hrob svojho brata a stopy života. Zistil, že študoval ako samouk pri olejovej lampe, venoval sa výskumu izolačných materiálov. Zostáva záhadou pravá príčina jeho náhleho tragického rozhodnutia dobrovoľného ukončenia života vo veku 41 rokov.
Kniha Požiar v Bani Handlová je beletrizovaným dokumentom faktu, ktorý zobrazuje udalosti 10. augusta, keď v Handlovej v roku 2009 zahynulo v banskom podzemí dvadsať mužov, z toho jedenásť banským záchranárov a štyria banskí záchranári veteráni. Na všetkých, ktorí prišli o život, sa časom zabudne. Malou prekážkou na to, aby sa rýchlo zabudlo je práve táo malá kniha. Autor v nej citlivo poukazuje na to, ako sa všetkým aj žijúcim obetiam banských nešťastí aj príbuzným obetí zmenil život, približuje život i nenaplnené sny a túžby obetí banského nešťastia.
Kniha hovorí nielen o banskom výbuchu v Handlovej, no je beletrizovaným dokumentom faktu, ktorý zobrazuje 101 najtragickejších banských výbuchov, ktoré otriasli civilizovaným svetom. V knihe sú analyzované aj ich príčiny a následky.
Autor v knihe píše o odsúvaní stop - rozhodnutia človeka pri dobíjaní vrcholu hory svojich predsavzatí, túžob a želaní v situácii, keď sa podmienky na ceste za takýmto cieľom postupne začnú nepriaznivo meniť od prvých náznakov až po koniec ich dramatického, často tragického vývoja. Kniha beletrizovanou formou opisuje dramatický priebeh tragických udalostí pri povodniach, prietržiach hrádzí a priehrad, ale aj pri prievaloch nadložných zvodnelých hornín do tunelov a podzemných banských diel. Veľký priestor autor venoval opisu možných príčin a skutočným následkom tragického prievalu v Bani Nováky 16. novembra 2006, pri ktorom zahynuli štyria baníci.
Kniha PRIEVAL je beletristické spracovanie dramatických prievalov vody a zvodnelých hornín do podzemných stavieb, objektov, tunelov a baní na pozadí prievalu do bane v Novákoch 16. novembra 2006. Autor v knihe predstavuje záľahu faktov, výskumov, skúšok, vrtov a všelijakých meraní, predstaví vynikajúcich odborníkov a ich boj o uhlie, ale aj neustály zápas s najväčším nepriateľom baníkov vodou, priesakmi, prieval a závalmi, t.j. príčinami smrti baníkov. Kniha opisuje všetkých tých, ktorí zodpovedajú nielen za ťažbu, ale aj za bezpečnosť baníkov. Marián Krčík vo svojej knihe pripomenul, že zem nie je lacná radodajka alebo predajná neviestka, ktorá sa otvorí a oddá na prvé zaklopanie, či v bani o zakopnutie, ale náročná, búrlivá, žeravá bohyňa, navyše hrdá, ktorá si tvrdo bráni svoje bohatstvo a draho ho predáva. Z času na čas si vo všetkých baniach na svete vyberá ľudskú daň.
Životný príbeh mladej veterinálnej lekárky sa dramaticky zauzluje v momente ,keď v zabitom zvierati na sanitnom bitúnku diagnostikuje nebezpečnú sneť slezinovú - antrax ....
Kniha patrí do série literatúry faktu. Opisuje podobne ako kniha Antrax Mariána Krčíka, dramatický, 30 rokov starý príbeh mladej veterinárky, zhodou okolností vlastnej manželky Paulínky, ktorá na sanitnom bitúnku v Handlovej diagnostikovala v mŕtvom zvierati nebezpečnú sneť slezinovú, známu ako antrax. Vtedajšia vrchnosť sa snažila prípad ututlať, hoci ide o takzvanú antropozoonózu, teda smrteľne nebezpečnú chorobu, prenosnú mikróbom bacillusom antracis aj na človeka. Plasticky vykresľuje morálnu zodpovednosť veterinárky, pretože nevedomou manipuláciou so zvieraťom, napríklad aj jeho kožou alebo mäsom hrozilo nakazenie mnohých ľudí. Vďaka opatreniam, ktoré vtedy so spolupracovníkmi urobila, ochorel iba jediný človek, ktorý sa z včas zachytenej choroby vyliečil.
V publikácii Testament grófa Pálffyho autor vťahuje čitateľa do spoločnosti pre mnohých záhadného či aspoň rozporuplného, vychvaľovaného aj zatracovaného grófa, posledného majiteľa Bojnického zámku. Práve píše svoj druhý testament – ten, ktorý rozháda dedičov slávnych rodín a zamestná súdy na dlhé roky. Pri nadchádzajúcej storočnici úmrtia grófa Jána Pálfiho (1908) a storočnici od napísania jeho povestného testamentu (1907), ktorý bol predmetom mnohých špekulácií, analýz a dedičských sporov, prichádza autor, dôverný znalec pálfiovskej problematiky, s bohato ilustrovaným projektom literatúry faktu, v ktorom otázku osobnosti, života a záhadného testamentu Jána Pálfiho zasadzuje do širšieho rámca dejín Pálfiovcov na Slovensku. Posledné mesiace Pálfiho života a rôznorodé vplyvy, ktoré sa odrážajú v jeho obsiahlom testamente, približuje s čiastočným využitím fikcie.
Beletristické spracovanie posledných mesiacov života grófa Jána Pálfiho. Aj keď je to legenda, sú v nej opísané mnohé reálne črty a udalosti zo života grófa Pálfiho. Kniha vyšla v období 100. výr. napísania testamentu grófom J. Pálfim, 100. výr. úmrtia grófa J. Pálfiho a 900. výr. prvej písomnej zmienky o Bojnickom hrade