Meno autorky je meno mojej bavičky za slobodna. Je už dávno mŕtva, ale chcela som si ju aspoň takto pripomenúť. Poznala som ju málo, moja matka sa s ňou neznášala a robila všetko pre to, aby som ju videla čo najmenej. Žila v inom svete, a keby čítala tieto poviedky, určite by sa pohoršila a knihu by spálila v starom sporáku, ktorý si pamätám z detstva. Vy ju nespálte, dočítajte do konca, a ak sa aspoň párkrát zasmejete, je to jasný dôkaz mojej geniality. Na konci som zaradila niekoľko epizód, ktoré sú ochutnávkou toho, čo si prečítate nabudúce. Ak vás zaujali, stali ste sa členmi môjho fanklubu, či chcete alebo nie, a to ma teší. Obrázok, ktorý tu vidíte, je môj idealizovaný portrét, ktorý mi urobil maliar v Leningrade. Nevyzerala som tak dobre, ale páčil sa mi jeho pohľad. Želám vám pohodové, dokonalé, humorné a na niektorých miestach aj veľmi zlomyselné čítanie. Píšem, ako chcem, a teším sa, že vás môžem pozvať na túto cestu.
