Konštantín Filozof

bol byzantský filozof, teológ, misionár, jazykovedec, prekladateľ a hymnograf, zakladateľ slovanského písomníctva. Jeho brat bol svätý Metod. Nižšie vzdelanie dostal vo svojom rodisku. V približne štrnástich rokoch stratil otca. Ďalšie vzdelanie mu zabezpečil Theoktist, cisársky kancelár (logotét). Ten povolal mladíka v roku 842 alebo 843 na cisársku odbornú školu do Carihradu, kde sa v tom období vzdelával aj mladý cisár Michal III. Po ukončení štúdií bol menovaný chartofylaxom (knihovníkom a v podstate tajomníkom) konštantínopolského patriarchu Ignáca. Konštantín bol ešte pred nástupom do funkcie asi v roku 849 vysvätený za kňaza. Po krátkom čase sa vzdal vysokého postu a odišiel do monastiera pri Bosporskej úžine. Potom prednášal filozofiu na cisárskej univerzite v Konštantínopole a neskôr odišiel na kratšiu dobu do monastiera na hore Olymp. Bol popredným členom Fótiovho intelektuálneho kruhu a Fótiovým dobrým priateľom.

V rokoch 861 – 862 sa zúčastnil byzantského diplomatického posolstva ku Chazarom, 863 ho spolu s bratom Metodom byzantský cisár Michal III. poveril misiou na Veľkú Moravu (od 863/864). V Ríme dosiahli u pápeža Hadriána II. schválenie slovanskej liturgie aj pre západnú cirkev. V Ríme sa s podlomeným zdravím utiahol do monastiera pri chráme sv. Praxedy a prijal mníšske meno Cyril. Prácou predčasne vysilený zomrel 42-ročný a bol pochovaný v chráme sv. Klimenta (bazilike San Clemente) v Ríme.