Ján Čomaj Pořadí knih

Komplexný pohľad na život a dielo kysuckého rodáka, spisovateľa a pedagóga, Jozefa Hnitku, ktorého storočnicu narodenia si pripomíname v tomto roku. Kniha z pera Jána Čomaja, významného slovenského novinára a spisovateľa literatúry faktu, ktorá mapuje život a tvorbu, ako aj myšlienky a podnety Jozefa Hnitku, nie je len obyčajným životopisom, ale je bohatou kronikou vzťahov, skutkov, reálií, o ktorých vieme stále primálo na to, aby sme vedeli oceniť jeho osobnosť. Jeho životná cesta bola poznačená tým, že sa vytrvalo vzpieral totalitnému režimu, nespĺňal základné umelecké kritériá doby. Jeho tvorba nebola socialistickým realizmom, najčastejšou témou jeho próz bola nepoddajnosť, vzbura vnútorne slobodného človeka voči svetu, v ktorom žil. Nebol totiž len obyčajný spisovateľ, ale bojovník za slobodu ducha, čoho dôkazom je i táto kniha, ktorá sa dá čítať aj ako strhujúci román z územia Slovenska a predovšetkým Kysúc, opisujúc krutosti i ľútosti minulého storočia.

Fotografická publikácia o búraní Podhradia v Bratislave. Obsah: Agónia Podhradia, Ako sa strácala duša mesta, Architekti o stavbe mosta SNP-Štefan Svetko, Marián Marcinka, Štefan Šlachta, Ján Bahna, Iľja Skoček. Búranie Podhradia-Očami fotografa-Juraj Bončo, V medzipriestore mesta-Miroslav Marcelli.

Kniha o veľkých prípadoch ponovembrovej kriminality na Slovensku, za ktoré súdy vyniesli najťažší možný trest – doživotné väzenie. Vo svojej novej zbierke reportáží sa Ján Čomaj sa sústreďuje na problém klasického zločinu a trestu na pozadí prípadov, ktoré vyvolali najväčší ohlas po novembri 1989. S reportérskym umením, ktoré ani po desaťročiach nestratilo svoju sugestívnu silu, preniká do myslenia a konania páchateľov, či ich už poháňa vidina ľahko nadobudnutého zisku ako dvojicu vrahov mladých holandských manželov na diaľnici, alebo patologická osobnosť ako úchylného deväťnásobného vraha „z Carltonu“ J. Rigo, ktorý účinkoval na území troch európskych štátov. Svoje miesto si tu našli aj prípady, ku ktorým by nebolo prišlo bez veľkej ponovembrovej amnestie, „leopoldovská masakra“ či príbeh nezamestnaného Jána Garaja – vraha vlastnej manželky a dvoch detí, ktorého sadistické sklony vyburcovali najmä sociálne pohnútky. Aj vďaka tomu, že autor využíva rozličné formy rozprávania, strieda uhly pohľadu a dokladá ich úryvkami zo súdnych spisov a odborných expertíz, jeho texty nadobúdajú miestami podobu akéhosi dokumentárneho akčného trileru s výrazným morálno-psychologickým podtónom. Doslov napísal Anton Baláž. Prvé vydanie.