Peter Macsovszky Knihy

Básnická zbierka Pohodlná mníška je zameraná na komorne ladené texty, tematicky orientované na situácie všedného života. Jazyk je náznakovitý, vybudovaný na torzovitej syntaxi, resp. na nezvyčajných slovosledoch a inovatívnom využívaní interpunkcie. Autor takto nepriamym spôsobom načrtáva témy, ktoré ho znepokojujú: ľudské správanie, partnerské napätia, smrť, plynutie času, úbytok, chlad a nezaujatosť rutinného konania. V názve rukopisu je naznačené isté protirečenie: rozpor medzi pohodlím a askézou. Väčšina básní, vrátane tých, ktoré opäť pracujú s jazykom matematiky, vykazuje istú askézu – asketickú prácu s variovaním slovosledov. V prípade Macsovszkého písania predstavuje táto zbierka ďalší krok v ústrety čitateľovi, krok k väčšej zrozumiteľnosti a pertraktovaniu univerzálnych tém na ploche každodenného, civilného detailu, pričom tu a tam sa vynára i atribút spirituálnej reflexie. Peter Macsovszky (1966) - účastník rôznorodých (aj literárnych) výskumov. Niektoré z jeho písomných výstupov: Strach z utópie (1994), Cvičná pitva (1997), Súmračná reč (1999), Klišémantra (2005), Tovar (2006), Príbytok cudzieho času (2008), Hromozvonár (2008), Mykať kostlivcami (2010).

Básnická kniha od autora, ktorý nepíše jednoduchú poéziu. Jeho nové básne sú však plné lyrických príbehov sústredených na najbližšie okolie. Názov má naznačiť, že i poézia je v istom zmysle spotrebným artiklom.

Kniha plná básnickej paródie a sebairónie. Maczovsky, verný vlastnej tradíci, tentokrát čerpá inšpiráciu zo slovných spojení využívajúcich odbornú, psychologickú, prírodovednú a ezoterickú literatúru.

Autor píšuci slovensky i maďarsky publikoval už viacero zbierok experimentálnych textov i próz. Spolupracoval na hudobnom projekte Trojkolobeh fiktivity.

The narrative follows Simon Blef, a Slovak expatriate navigating life in the Netherlands, where he aspires to become a novelist. Armed with a notebook, he captures his observations and musings on Dutch culture, including its quirky residents and the influx of tourists and immigrants. Set within a single day, the story blends humor and sharp commentary, exploring Simon's struggle to escape his past, which continually resurfaces in unexpected ways. This impressionistic tale deftly balances comedy and tragedy as Simon's life unfolds in Amsterdam.

O čem se vám učitelé neodvažují říct. První byl pračlověk a jeho jeskynní malby, po něm přišli umělci, kteří malovali velkolepé krajinky a portréty, hnětli postavy z hlíny, nebo je tesali z kamene. Dnes můžete umělecky ztvárnit cokoli - hromadu cihel, polovinu krávy nebo třeba kontejner plný odpadků! Dozvíte se, proč je důležité mít výtvarného ducha, jak namalovat nefalšovaného Rembrandta a čemu se říká dobré umění. Seznamte se s bohatými, chudými i mrtvými malíři a umělci, kteří porušili zákon. Ověřte si, zda máte výtvarné nadání.

Generator x_2 je experimentálna textová stratégia druhej generácie. V mene technologického vývoja sa vracia k odvrhnutým formám, technikám a metódam analytického umenia a kompozičných vied, ktoré skúma v nových, umelo vytvorených a spontánne udržiavaných prostrediach de/regulovanej básnickej tvorby. Biosemiotické aktivity Generatora sú známe doma i v zahraničí najmä vďaka kontroverznej ságe Hmlovina, vydanej na sklonku 20. storočia. Nadácia G X, otcovia zakladatelia: Michal Habaj, Peter Macsovszky a Peter Šulej

Zbierkou básní komentuje situácie človeka v dnešnom fraktálnom svete. S využitím paródie a sarkazmu sa pred nami otvára svet absurdít, v ktorom sa autor vysmieva lacnému, ošúchanému a hlúpemu. Santa Panica je mestskou poéziou, vyrovnávajúcou sa s globalizovaným svetom, lokalizovaným jedincom, so samotou v tomto bezhraničnom európskom priestore a s pocitom nezakorenenosti.

Próza Petra Macsovszkého (1966) sa v serpentínach, slučkách a obchvatoch vrcia k jednej a tej istej téme – bezradnej obohratosti modelov a dejových štruktúr, k maniere príbehu. Macsovszky dešifruje zmysel a význam jednotlivých stavebných prvkov rozprávačskej štruktúry, ironizuje a so svojským humorom komentuje vypreparovanú ilúziu deja v príbehu.

Generátor X: je virtuálny konštrukt rannoposthumanoidných foriem života, produkt čírej kvality z nehrdzavejúcej ocele vyvinutý v Laboratories Garnier ako prvý z radu literárnych übermensch. Na jeho výrobe sa podieľali špičkoví teoretici z okruhu "Fundamentálnej poézie", génoví inžinieri spoločnosti "The Cyborgs Cosmetic Studio Alive" a niekoľkí v ilegalite pracujúci mechanici mimozemského pôvodu. Projekt podporila americká vláda, je súčasťou tajného programu "Milénium", ktorý zastrešuje od roku 1997 NASA. Produkty Generátora X mediálne propagujú členovia chlapčenskej formácie Lunetic, mladučká popová hviezdička zo Slovenska Petra Jurinová a televízia Markíza. Básne zo stajne Generátora X boli publikované vo vychytených literárnych periodikách Pulz a Romboid. Slobodný, bezdetný, nevojak so zmyslom pre militantné pouličné veršotepectvo. Záľuby: sex, gastronómia, astronómia. Obľúbená farba: šedá ako mŕtvy televízny kanál. Obľúbené číslo: Ludolfovo. Obľúbený film: Titanic. Najdôležitejší ľudia 20. storočia: Heidegger a Madonna. Veľký fanúšik prvého československého kyborga Karla Gotta.